Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Jaroslav Kling: Regionálna politika a verejná správa
304 Jaroslav Kling S príchodom novej vlády po voľbách v roku 1998 nastal aj posun v oblasti regionálnej politiky. Vznikol post podpredsedu vlády so zodpovednosťou pre regionálny rozvoj a v roku 1999 aj sekcia ľudských práv, menšín a regionálneho rozvoja na Úrade Vlády SR (od roku 2000 aj odbor rozvoja regiónov). V roku 1999 bol zrušený Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR a jeho právomoci v oblasti regionálneho rozvoja prešli na Ministerstvo výstavby a verejných prác, premenované na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR SR). Toto ministerstvo je v súčasnosti gestorom regionálneho rozvoja na Slovensku. Inštitucionálnu základňu regionálneho rozvoja dopĺňajú ešte Agentúra na podporu regionálneho rozvoja pri MVRR SR, ktorá zabezpečovala úlohy v oblasti implementácie programov PHARE a povstupových fondov EÚ a Rada vlády pre regionálnu politiku, ktorá bola znovuvytvorená v roku 1999 ako poradný orgán vlády SR pre oblasť regionálneho rozvoja. V roku 1999 bol prijatý Integrovaný plán regionálneho rozvoja (IPRR), dokument, ktorého prijatie bolo jedným z predpokladov a podmienok EÚ na získanie predvstupovej pomoci EÚ. Dokument obsahuje národnú rozvojovú stratégiu a určuje prioritné regióny na získavanie pomoci programov PHARE. V tomto momente vznikli problémy ohľadne definovania regiónov, ktoré zodpovedajú kritériám (veľkostným) EÚ na získavanie prostriedkov z jej predvstupových a neskôr štrukturálnych fondov. Prioritné regióny vymedzené Integrovaným plánom regionálneho rozvoja totižto nie sú totožné s územnými jednotkami NUTS II, ktoré sa používajú pre Slovensko pre účely štatistiky Eurostatom, štatistickým úradom EÚ. Územná systemizácia SR podľa Nomenclature des Unites Territorial Statistique (NUTS) je po predbežnej dohode medzi Eurostat-om a Štatistickým úradom SR na úrovni NUTS II nasledovná: Bratislavský kraj, Západné Slovensko (Trnavský, Trenčiansky a Nitriansky kraj), Stredné Slovensko (Žilinský a Banskobystrický kraj) a Východné Slovensko (Prešovský a Košický kraj). Avšak vláda SR schválila prioritné regióny pre realizáciu Integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja a čerpanie pomoci Phare v trochu inej podobe: Bratislavský kraj, Slovensko - juhozápad (Nitriansky a Trnavský kraj), Slovensko - severozápad (Trenčiansky a Žilinský kraj) a Slovensko - východ (Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj). Existencia dvoch systémov kategorizácie na úrovni NUTS II spôsobovala problémy pri našom vyjednávaní s EÚ. Problém sa ťahal až do začiatku roku 2002, kedy sa vláda priklonila ku kategorizácii používanej Eurostat-om. V roku 2000 schválila vláda SR Zásady regionálnej politiky SR. Tento dokument bol v priebehu 90-tych rokov už štvrtým v poradí, ktorý stanovuje zásady regionálnej politiky (1991, 1994 a 1997) a oproti predchádzajúcim dokumentom už neuvádza stratégiu regionálneho rozvoja ako jeden zo sústavy programových dokumentov regionálnej politiky. Namiesto stratégie uvádza národný plán regionálneho rozvoja SR ako dokument najvyššej úrovne. V roku 2000 prijala vláda SR Program štátnej pomoci na rozvoj okresov s v)>sokou mierou nezamestnanosti, ktorý upravuje náležitosti štátnej pomoci v podobe dotácie na hospodársky rozvoj pre štrukturálne postihnuté a ekonomicky slabé okresy s vysokou mierou nezamestnanosti v súlade s IPRR. V podstate ide o podporu malého a stredného podnikania v týchto regiónoch, od roku 2003 premenovaný na program pomoci de minimis (vid časť Program pomoci de minimis). V tomto roku bola vytvorená aj integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr (RRA). Išlo vlastne o doplnenie existujúcej siete RRA do takého stavu, aby v každom kraji existovali aspoň dve RRA (pozri časť Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr). V roku 2001 prijala vláda SR Národný plán regionálneho rozvoja ako základný programový dokument strednodobého charakteru,
