Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny 289 nieme tu napríklad Nadáciu otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation, Nadáciu pre otvorenú spoločnosť - Foundation for a Civil Society, Nadáciu Charlesa Stewarta Motta, German Marshall Fund, Sasakawovu mierovú nadáciu, Nadáciu pre podporu občianskych aktivít). Po pripojení sa SR k Európskej únii a čiastočnej zmene politiky amerických nadácií sa významným zdrojom americkej podpory stal CEE Trust Fund. Všetky tieto možnosti však boli pre maďarské organizácie na Slovensku pomerne vzdialené. V deväťdesiatych rokoch len niekoľko organizácií disponovalo takým ľudským, organizačným a finančným potenciálom, ktorý im umožnil úspešne sa uchádzať o granty z uvedených zdrojov. (Sem môžeme zaradiť Nadáciu Sándora Máraiho, Fórum inštitút, Nadáciu Civitas, Kolégium Jánosa Selyeho, Maďarské folklórne združenie na Slovensku). Po roku 2000 počet týchto subjektov významne vzrástol. Tieto organizácie disponovali potrebnými jazykovými znalosťami, odbornými vedomosťami a rozvetveným systémom vzťahov a partnerstiev, čo im umožnilo, aby projekty nielen vypracovali, ale po získaní grantu ich dokázali aj zrealizovať. Zároveň mali toľko vlastných finančných kapacít, že boli schopné projekty čiastočne spolufinancovať. Väčšina maďarských menšinových organizácií na Slovensku bola pri uchádzaní sa o nadačné zdroje diskvalifikovaná najmä na základe podmienky spolufinancovania. Keď napríklad Nadácia pre podporu občianskych aktivít zverejnila výzvu na predkladanie projektov tzv. menšinového balíka vo výške približne 80 miliónov korún, väčšina maďarských organizácií na Slovensku sa do výzvy nemohla zapojiť z toho dôvodu, že nemohla preukázať potrebný 30 %-ný (neskôr 10 %-ný) podiel spolufinancovania. Môžeme teda skonštatovať, že maďarské menšinové organizácie na Slovensku prišli o významné finančné zdroje preto, lebo v dôsledku vnútornej hierarchie hodnôt, prevažujúceho systému vzťahov, nedostatočnej odbornej pripravenosti a vedomej izolovanosti nekládli dostatočný dôraz na získanie uvedených, na Slovensku prítomných zdrojov. 6. ZÁVER Maďarské menšinové inštitúcie na Slovensku prešli po roku 1989 obrovskými zmenami. Vytvorili si osobitnú hierarchiu hodnôt, prebudoval sa systém ich vzájomných vnútorných i vonkajších vzťahov, ich finančné zdroje sa stabilizovali, ich závislosť od politiky sa rokmi postupne neustále zmenšovala. Svojou činnosťou pokrývajú viaceré dôležité oblasti života menšinovej komunity, o ktoré sa nevie postarať ani štát, ani samosprávy či podnikateľská sféra. Sieť maďarských menšinových inštitúcií sa dá v prostredí tretieho sektoru na Slovensku charakterizovať ako značne špecifický a jednostranne zameraný segment, predsa však tvoriaci v rámci sebou samým vytvorených etnických hraníc kompaktný celok. Môžeme tu hovoriť o plne organizovanom inštitucionálnom systéme, ktorý je schopný - občas síce ťažkopádne a oneskorene - reagovať na výzvy doby. Z hľadiska zdrojov financovania je závislý od podpôr prichádzajúcich z Maďarskej republiky, pričom jeho financovanie a spoločenský status na Slovensku nie sú doriešené. Maďarské menšinové inštitúcie na Slovensku tvoria kváziautonómny inštitucionálny systém, ktorý plní významné sebaregulujúce funkcie aj v obdobiach vystupňovaného spoločenského a etnického napätia. Čo sa týka odvetvovej štruktúry, významné úlohy zastáva tento systém najmä v oblasti kultúry a školstva, ale zaoberá sa takmer všetkými otázkami, ktoré menšinová komunita nastoľuje na miestnej a regionálnej úrovni. Jeho nedostatkom je to, že na výzvy modernej doby reaguje pomerne nepružne, v dôsledku svojej uzavretosti len s ťažkosťami realizuje disponibilné šance a z hľadiska odbornej kvalifikovanosti a úrovne inštitucionálnej komunikácie ďaleko zaostáva za slovenským priemerom.
