Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Béla László: Madarské národnostné školstvo

290 Károly Tóth POZNÁMKY 1. Nepostrádatelným zdrojom informácií v tejto súvislosti je v Budapešti vydané štvorzväzkové dielo o dejinách maďarského vzdelávania v (Česko)Slovensku, ktorú redigovali Gusztáv Tamás Filep a László Tóth. Táto publikácia obsahuje okrem analýz a štúdií aj chronologic­ký prehľad a výberovú bibliografiu. Je to základná literatúra pre bádateľov, aj ked z obdobia po roku 1989 spracúva len osem rokov a aj tie sú pre absenciu základného výskumu nekompletné. Cieľom štyroch zväz­kov bolo skôr prezentovať celkový prehľad ôsmich desaťročí vývoja skúmanej problemati­ky, čo sa autorom bezo zvyšku podarilo (Filep — Tóth 1998 - 2000). Samozrejme aj samotné inštitúcie (napríklad Csemadok, Zväz maďar­ských pedagógov na Slovensku, Maďarská občianska strana, Spolužitie, Maďarské kresťan­­skodemokratické hnutie, Fórum inštitút pre výskum menšín, Nadácia Sándora Máraiho) vydávali - spravidla pri príležitosti nejakého významného výročia alebo vo forme ročenky — publikácie o vlastnej činnosti. Tieto znamena­jú pre bádateľskú činnosť dôležité referenčné zdroje, avšak nemôžu nahradiť objektívne, vecné analýzy, ktoré skúmajú vývin organizá­cií a inštitúcií v súvislostiach. 2. V súčasnosti má Csemadok 450 miestnych organizácií a 56 tisíc členov. (Dobre organizo­vaná organizácia je životaschopná. Interview s povereným predsedom Csemadoku, Lászlóm Kötelesom. Új Szó, 28. február 2004, s. 8.) 3 . Patrili sem napríklad historicko-vlastivedná, klubová, literárna, jazyková, národopisná komisia, komisia ľudovej hudby a iné odborné komisie. 4. Tým mohla byť Matica slovenská, avšak táto organizácia s veľkými historickými tradíciami nemohla od začiatku päťdesiatych rokov zakla­dať miestne organizácie. Aj táto okolnosť pri­spela k tomu, že po zmene režimu nadobudla Matica také výrazné postavenie v prostredí národne orientovaných hnutí. 5. Je zaujímavé, že medzistranícka/medzištátna dohoda z roku 1948 počítala so vznikom Zväzu maďarských žien v Československu a Maďarskej sekcie Československého zväzu mládeže (ČSM), avška k založeniu týchto organizácií už nedošlo. Pozri zbierku Fórum inštitútu pre výskum menšín - Bibliotheca Hungarica. 6. Podľa oficiálnych záznamov podpísalo Memorandum 266 osôb. Na základe medziča­som objavených podpisových hárkov je možné ich celkový počet odhadovať na viac ako 300. Pozri Fórum inštitút pre výskum menšín. Memorandum 1988. 7. (Tóth K. 1999) List tridsiatich troch. Zbierka Fórum inštitútu pre výskum menšín — Bibliotheca Hungarica. 8. Pozri Iródia Füzetek. Zbierka Fórum inštitútu pre výskum menšín - Bibliotheca Hungarica. 9. Pozri Fórum inštitút pre výskum menšín. Magyar PEN Club Bratislava. Oral History, Dokumenty. 10. Pozri Elbeszélt történelem. A rendszerváltás évei. Oral History. Csáky Pál. In: Fórum Tár­sadalomtudományi Szemle, 1999, 1, č. 1; A rendszerváltás évei. Oral History. Tóth Károly. In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 1999, 1, č. 2; A rendszerváltás évei. Oral Histoiy. Barak László. In: Fórum Társadalomtudomá­nyi Szemle, 2000, 2, č. 2. 11. A rendszerváltás évei. Oral History. Szép Attila. In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 2001, 3, č. 2. 12. A rendszerváltás évei. Oral History. Szabó Rezső. Oral History Archívum, Fórum inštitút pre výskum menšín. 13. Údaje zhromaždilo formou dotazníkového vý­skumu Fórum informačné centrum. Jednotlivé typy organizácií sa žiaľ, dali vyhodnotiť len na základe vrátených dotazníkov. (Nagy, Myrtil 2002, s. 10; Kulcsár et al. 2002, s. 120 - 122.). 14. www.foruminst.sk. 15. Tamtiež, s. 120. 16. Zdrojom prezentovaných grafov je Lampl - Tóth 2004. 17. Procesy inštitucionalizácie v maďarskej (menši­novej) komunite v Rumunsku v rokoch 1989 - 1995 (Biró 1998, 15 - 48). 18. Diskusia národnosť versus národná menšina, ktorá sa objavila roku 1989, niesla v sebe silný ideologický náboj, podobným ideologickým obsahom boli naplnené neskôr sformulované a v celej Karpatskej kotline rozšírené pojmy „partnerský národ“ (társnemzet) alebo novšie „národné spoločenstvo“ (nemzeti közösség). Do tejto kategórie patrí aj národná terminoló­gia, ktorá si prepožičiava pojmy z biológie: „časť národa“ (nemzetrész), „telo národa“ (nemzettest) atd.

Next

/
Thumbnails
Contents