Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny 279 Slovensku sa od začiatku deväťdesiatych rokov vedome izolovali, ba v otázke finančného zabezpečenia sa spoliehali takmer výlučne na zdroje z Maďarska, čím akceptovali aj ideologické dôsledky tejto separácie. Je však zároveň nutné zdôrazniť, že ani slovenský tretí sektor nevenoval prílišnú pozornosť maďarským mimovládnym organizáciám na Slovensku. V jeho databáze vytvorenej v polovici deväťdesiatych rokov nefiguruje ani jedna maďarská menšinová organizácia. Táto skutočnosť mala vážne dôsledky, ved organizácie tretieho sektoru boli prostredníctvom uvedenej databázy informované o rôznych grantových výzvach, na základe tejto databázy boli zástupcovia jednotlivých organizácií pozývaní na školenia a tréningy atd. Zmenu v tejto veci mohlo priniesť masovejšie rozšírenie internetu, avšak do tej doby sa už maďarské menšinové organizácie dostali do značnej technickej nevýhody. Maďarské organizácie sa len sporadicky zapájali a zapájajú do života mimoriadne dynamicky sa rozvíjajúceho a značnými finančnými zdrojmi disponujúceho slovenského tretieho sektora. Došlo k viacerým pokusom o hľadanie styčných bodov, napríklad z iniciatívy Nadácie Sándora Máraiho, Zväzu skautov maďarskej národnosti na Slovensku, Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku, Nadácie Fórum, Nadácie Katedra, Kolégia Jánosa Selyeho (Selye János Kollégium) atd. Za týmito snahami je však možné okrem chvályhodných gest identifikovať len veľmi malú pripravenosť na skutočnú spoluprácu. Pri hľadaní príčin tohto stavu zistíme, že spočívajú v komplexnosti, zotrvačnosti a vedome zvolenej izolácii maďarského inštitucionálneho systému na Slovensku. Slovenský a maďarský tretí sektor na Slovensku nikdy neboli vzájomne kompatibilné (resp. vzájomná kompatibilita bola len výnimočná a časovo obmedzená). Keď sa slovenský tretí sektor zameral na odborné otázky, maďarské organizácie na Slovensku sa zaoberali ochranou záujmov maďarskej menšiny, na ktorú slovenská občianska spoločnosť nebola pripravená, a ked celoštátny tretí sektor viedol kampaň v záujme riešenia nejakej otázky verejného záujmu, maďarské organizácie na Slovensku sa práve zaoberali odborným vzdelávaním, aj to len v rámci svojich obmedzených možností; takto by sme mohli pokračovať v príkladoch ďalej. Nemalou prekážkou užšej spolupráce bola aj jazyková odlišnosť - ktorá znamenala zároveň aj kultúrnu osobitosť - a z nej vyplývajúci odlišné vzťahové rámce. Na jednej strane bolo prekážkou prílišné zdôrazňovanie etnicity a na druhej strane nedocenenie jej dôležitosti, resp. nevšímavosť voči nej. Maďarské menšinové organizácie vymedzili okruh svojej pôsobnosti v rámci etnických hraníc,19 slovenský tretí sektor — prekročiac aj hranice štátu - sa zadefinoval ako súčasť väčšieho, nadnárodného celku. Zatiaľ čo sa budovanie vzťahov maďarských organizácií na Slovensku zameralo predovšetkým na organizácie v Maďarsku, resp. na západné - avšak maďarské organizácie, slovenský tretí sektor si napríklad aj v Maďarsku našiel svoje partnerské inštitúcie, nezávisle od etnicity. Rozdiel by sa dal charakterizovať tak, že vytvárajúc, sledujúc a sprostredkujúc dva rozdielne hodnotové systémy, jeden sektor komunikoval pri budovaní vzťahov výlučne po maďarsky a ten drahý výlučne po anglicky nezávisle od toho, v ktorom bode Európy došlo k interakcii medzi týmito - mimochodom čoraz uzavretejšími - spoločenstvami. Vo svetle všetkých spomenutých skutočností je veľmi ťažké vymedziť pojem „maďarská (menšinová) organizácia na Slovensku“. Akokoľvek sa nám na základe vyššie uvedených znakov môže zdať, že ide o presne ohraničenú inštitucionálnu štruktúru v istom zmysle uzavretej komunity, z hľadiska právnej a organizačnej stavby to nie je pravda. Či už hovoríme o nadáciách, alebo o občianskych združeniach (spolkoch), prípadne o iných formách mimovládnych neziskových organizácií, maďarské organizácie na Slovensku sa v ničom nelíšia od podobných organizácií tretieho sektora.
