Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
278 Károly Tóth Na Slovensku sa od roku 1990 organizácie len registrujú, zrušilo sa udeľovanie povolení. Organizáciu možno založiť na základe piatich právnych noriem, ktoré sú nasledovné: 1. Občianske združenie (podľa zákona č. 83/1990). Občianske združenie môžu založiť tri osoby, prakticky bez akýchkoľvek osobitných obmedzení. Zákon o občianskych združeniach prijalo pražské Federálne zhromaždenie medzi prvými a dodnes nebol zmenený. 2. Nadácia (podľa zákona č. 34/2002). Činnosť nadácie podlieha veľmi viazanému systému pravidiel. Zákon o nadáciách z roku 1991 bol dosť široko koncipovaný. Tento zákon však Mečiarova vláda zrušila (v roku 1997) a v novej úprave sprísnila podmienky pre činnosť nadácií: v podstate sa dostali pod štátnu kontrolu, v dôsledku čoho 90 % nadácií zaniklo, resp. mnohé z nich sa preregistrovali na občianske združenia. V roku 2002 bol zákon opätovne novelizovaný, ale prísne podmienky fungovania ostali zachované, zmiernila sa len štátna kontrola. 3. Neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby (zákon č. 213/1997 Z. z. v znení zákona 35/2002 Z. z.). Je to organizačná forma viazaná na konkrétny okruh činnosti, medzi Maďarmi na Slovensku nie je veľmi rozšírená. 4. Neinvestičný fond (zákon č. 147/1997). Je to finančný fond vytvorený na dosiahnutie istého konkrétneho cieľa s podobnou činnosťou ako nadácia. 5. Záujmové združenie právnických osôb (Občiansky zákonník § 20f až 20i zákona č. 40/1964 v znení neskorších predpisov). Je to čoraz populárnejšia inštitucionálna forma, túto právnu normu využívajú najmä mikroregionálne združenia, keď viacero organizácií, miestnych samospráv (právnická osoba) vytvorí novú, spoločnú organizáciu. Uvedené právne normy však poskytujú len celkový rámec a možnosť pre fungovanie jednotlivých organizácií. Len skúmaním obsahu ich činnosti sa stáva zrejmým, ktoré z nich patria do množiny organizácií maďarskej menšiny a do akej miery je možné sieť jej inštitúcií považovať za súčasť tretieho sektoru na Slovensku. Z právneho hľadiska a podľa organizačnej formy ide v každom prípade o mimovládne neziskové organizácie. Podľa ich vlastnej sebareflexie však už odpoveď nie je taká jednoznačná. Izolovaná komunita, budujúca etnické hranice — a národnostná menšina sa dá považovať za takú komunitu - si vytvára svoju vlastnú kompaktnú vnútornú štruktúru, udeľuje si intrakomunitné mocenské, redistributívne, hodnotovo-regulatívne a iné role a jej politicko-inštitucionálna elita sa správa tak, akoby všetky tieto prostriedky aj skutočne vlastnila. Tretí sektor v klasickom zmysle je však len jedným zo segmentov komplexu spoločenského, politického a hospodárskeho života štátu, pozná svoje hranice a vedome ich neprekračuje. Je si vedomý svojich možností a svojho inštrumentária a primerane k tomu sa aj správa. Systém menšinových inštitúcií - či už ide o politické strany, nadácie, či občianske združenia — má vyššie ciele, disponuje komplexnejšími obsahmi. Ak si všímame jeho organizačnú štruktúru, spôsob sebareflexie jej aktérov, ideologickú prepiatosť, výraznú jazykovo-kultúrnu osobitosť, trochu zveličene by sme tento systém mohli označiť aj ako štát v štáte, čomu do istej miery zodpovedajú aj organizačné a inštitucionálne formy, ktoré tento systém tvoria. Menšinové inštitucionálne vedomie pojmy „tretí (občiansky) sektor, „občianska spoločnosť1 a „mimovládna nezisková organizácia“ takmer nepozná. Sú to termíny, ktorých sa stráni a sú preň cudzie. Namiesto toho sa v „maďarskej menšinovej reči“ hovorí o „maďarských inštitúciách na Slovensku“, „o maďarských organizáciách na Slovensku“. Tieto pojmy nesú v sebe súčasne etnický, jazykovokultúrny aj mocenský obsah. Aj vzájomná komunikácia a priechodnosť medzi väčšinovou a menšinovou komunitou sa však tým pádom stávajú veľmi obmedzenými.18 Treba poznamenať, že maďarské menšinové inštitúcie na
