Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
268 Károly Tóth ny, spevokoly, amatérske divadelné súbory atď. Popri Ústrednom výbore Csemadoku a 15 okresných výboroch vznikali v osemdesiatych rokoch aj rozličné odborné komisie. 1 Csemadok sa líšil od iných masových organizácií štátostrany. Každá celoštátna masová organizácia (mládežnícka organizácia, zväz žien, Červený kríž ap.) mala síce aj členov maďarskej národnosti, avšak títo netvorili osobitné organizačné zložky. Viacerí príslušníci maďarskej menšiny zastávali dôležité funkcie aj v regionálnych a celoštátnych vedúcich orgánoch spomínaných organizácií, ako aj v rôznych oblastiach štátneho života - v orgánoch vlády a komunistickej strany. Csemadok ako kultúrna organizácia združoval výlučne predstaviteľov maďarskej národnosti, nemal zodpovedajúci „väčšinový“ pandant.4 V tejto krátkej stati nie je priestor na analýzu toho, prečo to bolo tak,5 je však potrebné zdôrazniť, že ako organizácia fungujúca na báze spontánnosti, disponoval Csemadok v kruhu Maďarov na Slovensku značným organizačným potenciálom. Tu treba poznamenať, že politický vývoj v rámci maďarskej menšiny na Slovensku po roku 1989 sa odlišoval od politického vývoja v iných regiónoch obývaných maďarskými menšinami práve preto, že maďarské politické strany na Slovensku nemuseli plniť kultúmoorganizačnú misiu v takej miere ako inde. Aj vďaka tejto skutočnosti mohlo na Slovensku za niekoľko mesiacov vzniknúť viacero maďarských politických strán: Csemadok odbremenil strany od kultúrno-mobilizačných aktivít. V Rumunsku mal napríklad Demokratický zväz Maďarov v prvých rokoch svojej existencie podobnú inštitucionálnu štruktúru ako Csemadok, pričom bol založený primáme s politickým cieľom. Ale táto istá črta bola charakteristická aj pre ostatné maďarské menšinové komunity a ich strešné organizácie. Napriek skutočnosti, že na ústrednej a strednej úrovni riadenia Csemadoku a v jeho byrokratickom aparáte sa v plnej miere uplatňovala vedúca úloha a kontrola štátostrany, na miestnej úrovni bol tento vplyv mizivý. Politická angažovanosť ÚV Csemadoku neprekážala početným folklórnym súborom, záujmovým krúžkom, klubom a spevokolom v tom, aby mohli relatívne nezávisle rozvíjať svoju veľmi dôležitú a záslužnú činnosť pri budovaní menšinového spoločenstva. Ak skúmame prehistóriu občianskeho sektoru v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia, musíme vyzdvihnúť tie iniciatívy, ktoré predstihli dobu a svojím významom predznamenali aj ponovembrové zmeny. Nemôžeme jednoznačne tvrdiť, že táto súvislosť je priamočiara a bezprostredná, avšak členovia tej intelektuálnej a politickej „elity“, ktorá bola neskoršie hybnou silou zmien, boli v niektorých zoskupeniach činní už v osemdesiatych rokoch. Musíme tu predovšetkým spomenúť Výbor na ochranu práv Maďarov v Československu (ďalej Výbor). Výbor, ktorý patril k neformálnej sieti iniciatív zameraných na obhajobu občianskych práv vo východnej Európe, vznikol roku 1978 v Bratislave. Jeho prvoradým cieľom bola ochrana maďarských škôl na Slovensku. Postupne však začal zverejňovať dokumenty týkajúce sa aj iných významných záležitostí týkajúcich sa maďarskej menšiny. Politický pamflet Memorandum 19886, sformulovaný členmi Výboru roku 1988, sa neskôr stal jedným z dôležitých programových dokumentov revolučného obdobia. Výbor zaslal tento dokument štátnym orgánom Československej socialistickej republiky a ako prvý v ňom vyslovil potrebu zmeny politického systému, resp. pripojenia sa k Európe. Vidíme tu podstatný rozdiel oproti tzv. „Listu tridsiatich troch“ (1989), ktorý tiež skoncipovali maďarskí intelektuáli na Slovensku, ale adresovali ho komunistickej strane.7 Výbor nikdy nezverejnil zoznam svojich členov; na základe doterajších výskumov sa dá určiť počet jeho aktivistov na 20 - 30 osôb. Miklós Duray začiatkom roka 1990 pozastavil činnosť Výboru. Satelitnou inštitúciou Výboru bola Skupina ochrany maďarských škôl na Slovensku (ďalej Skupina), ktorá pokračovala v činnosti Výboru počas vyšetrovacej väzby Miklósa Durayho
