Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny 269 a po nej. Dôvodom jej založenia bolo to, že Miklós Duray po svojom zatknutí prebral na seba celú činnosť Výboru, aby ho nebolo možné súdiť za organizovanú podvratnú činnosť. Ak by boli v mene Výboru zverejňované dokumenty aj počas jeho vyšetrovacej väzby a po nej, tak by mohol byť súdený aj za krivú svedeckú výpoveď, ba bola by sa dokázala aj existencia organizovanej skupiny, za čo podlá vtedy platného Trestného zákona prináležal ovela prísnejší trest väzenia. (Václava Havla a jeho spolupracovníkov totiž odsúdili za organizovanú podvratnú činnosť.) Niekoľkí členovia Výboru preto počas Durayho vyšetrovacej väzby vytvorili zmienenú Skupinu, ktorá pokračovala v uverejňovaní dokumentov ešte rok po Durayho oslobodení (Duray 1989, 149 - 151). Činnosť Výboru na ochranu práv Maďarov v Československu organicky zapadala do vtedajších demokratických opozičných hnutí Strednej a Východnej Európy. Výbor mal úzke vzťahy predovšetkým s československou demokratickou opozíciou a s demokratickou opozíciou v Maďarsku. Miklós Duray sa počas svojej vyšetrovacej väzby (1982 - 1983) stal aj jedným zo signatárov Charty 77 maďarskej národnosti. Pri výklade histórie nemožno zabudnúť ani na význam maďarského klubového hnutia v Československu a „vlastivedných cyklistických túr“. Tieto aktivity začali v druhej polovici šesťdesiatych rokov a pokračovali počas nasledujúcich troch desaťročí s rozličnou intenzitou, v zásade nezávisle od oficiálnej ideológie. Mali dôležitú úlohu pri opätovnom objavovaní miestnych a regionálnych národných hodnôt a pamätných miest, resp. pri sprostredkovaní kultúrnych hodnôt maďarskej proveniencie. Klubové hnutie znamenalo pre desaťtisíce ľudí dôležité kultúrne zázemie. Csemadok sa od začiatku osemdesiatych rokov pokúšal s väčším či menším úspechom toto hnutie spacifikovať, integrovať pod svoje krídla a jeho hlavných iniciátorov marginalizovať (Puntigán 1995; Fónod 1997, 163; Filep - Tóth 1998 - 2000). Vyvrcholením týchto aktivít boli vzdelávacie tábory v Novej Stráži, ktoré začal organizovať v rokoch 1977 - 1979 Lajos Tóth. Tábory v Novej Stráži boli celé roky významnou udalosťou v kruhu Maďarov v Československu: zúčastnili sa ich stovky mladých ľudí. Ďalšou inštitúciou s veľkým vplyvom bola Iródia. Bolo to relatívne nezávislé, asi 20- až 30-členné literárne zoskupenie pod vedením Gyulu Hodossyho, ktoré založili mladí literáti maďarskej národnosti v roku 1983 pri novozámockom Csemadoku. Vplyv Iródie a jej postoje, ignorujúce stranícke direktívy, boli v literárnych kruhoch citeľné ešte aj začiatkom deväťdesiatych rokov. Z literátov strednej generácie sa na odbornej činnosti Iródie zúčastňovali Lajos Grendel, Kálmán Balia a Zsigmond Zalabai. Roku 1985, keď bola Iródia zakázaná, mala už aj vlastný výtvarný krúžok a vedeckú (etnografickú) odbornú sekciu (Hodossy - Kulcsár 1994). Sedemnásť čísel publikácie Iródia Füzetek, ktoré skupina vydala, boli vlastne prvou manifestáciou nezávislej literatúry.8 Činovníci štátostrany sa po roku 1986 pokúsili skupinu integrovať: vydavateľstvo Madách publikovalo antológiu pod názvom Próbaút [Skúšobná jazda], v ktorej sa básnici generácie Iródia mohli predstaviť širokej verejnosti, bol im tiež poskytnutý priestor v knižnej edícii Főnix Füzetek. V rade občianskych iniciatív patrilo významné miesto združeniu Štúdio erté, ktoré vyrástlo zo skupiny Iródia. Po roku 1986 sa Štúdio erté stalo významným strediskom experimentujúcich literárnych tvorcov v Československu a neskôr aj na medzinárodnej úrovni. Táto tvorivá dielňa existuje dodnes. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa spoločensko-politické otázky pertraktovali v skrytej, ale niekedy aj v otvorenej forme v literárnych dielach alebo odborných diskusiách organizovaných v súvislosti s jednotlivými literárnymi dielami. Literárne diela a odborné diskusie ponúkajúce estetickú a/alebo spoločenskú, individuálnu a/alebo kolektívnu alternatívu už vtedy vytvárali
