Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
KÁROLY TÓTH VÝVOJ SYSTÉMU INŠTITÚCIÍ MAĎARSKEJ MENŠINY Kľúčové slová: občianske iniciatívy, systém inštitúcií maďarskej menšiny, nadácie, občianske združenia, záujmové združenia, tvorivé dielne, mimovládne organizácie, štátne a samosprávne inštitúcie, zdroje financovania. 1. OBČIANSKE INICIATÍVY PRED ROKOM 1989 Rozvoj vlastných inštitúcií je pre maďarskú menšinu na Slovensku z hľadiska zachovania jej svojbytnosti a posilňovania jej identity otázkou kľúčového významu. Maďarské menšinové inštitúcie prešli po roku 1989 významnými zmenami; výskum menšinového „inštitucionálneho bytia“ sa však za ostatného poldruha desaťročia — akokoľvek prekvapivým sa toto konštatovanie môže zdať - takmer ani nezačal.1 Prvou maďarskou mimovládnou organizáciou, ktorá na Slovensku po zmene politického zriadenia vznikla a rozvinula - i keď ešte v rámci Csemadoku - samostatnú činnosť, bola Etnografická spoločnosť Maďarov v Československu (9. decembra 1989, Bratislava). Ešte pred vznikom zmienenej odbornej spoločnosti boli založené nasledovné organizácie: Maďarská nezávislá iniciatíva (18. novembra 1989, Šaľa), Zväz maďarských študentov (22. novembra 1989, Bratislava) a Fórum Maďarov v Československu (24. novembra 1989, Bratislava). Keďže sa však menované iniciatívy vymedzili od začiatku politicky, priekopnícka úloha Etnografickej spoločnosti Maďarov v Československu je z hľadiska budovania občianskeho sektoru neodškriepiteľná. Tento fakt je zaujímavý aj z toho dôvodu, že sa na cestu samostatného inštitucionálneho života ako prvá vydala - síce nie úplne bez predhistórie — odborná organizácia, ktorá dokázala presne identifikovať svoje miesto a úlohu vo vtedajšej, častými politickými búrkami zmietanej poprevratovej realite. Prerod systému maďarských menšinových inštitúcií však nebol až taký jednoduchý a bezproblémový. Muselo uplynúť ešte veľa času, aby maďarská komunita na Slovensku „našla svoju pravú tvár“ a popri síce oprávnených, ale často prepätých politických aktivitách pristúpila k budovaniu svojho vlastného nezávislého systému inštitúcií, svojej „vlastnej“ občianskej spoločnosti. Predhistória roku 1989 je každému známa. Model jednej strany, jedného štátu, jednej organizácie bol v období pred rokom 1989 charakteristický aj pre menšinové inštitúcie, preto v súvislosti s týmto obdobím zámerne nebudeme hovoriť o občianskom (treťom) sektore. V podmienkach štátostrany o niečom takom predsa nemohlo byť ani reči. Je dôležité poznamenať, že na rozdiel od ostatných regiónov Karpatskej kotliny, v Československu pôsobila v prostredí maďarskej menšiny už štyri desaťročia pestrofarebná kultúrna organizácia, ktorá na miestnej a mikroregionálnej úrovni - napriek dozoru štátostrany - niesla v sebe určité znaky organizácie občianskeho (mimovládneho) charakteru. Bol to Kultúrny zväz maďarských pracujúcich v Československu, Csemadok. Csemadok bol v našom regióne osobitým fenoménom. Sieť jeho základných organizácií s viac ako deväťdesiattisíc evidovanými členmi v takmer 500 obciach2 pokrývala celé južné Slovensko obývané maďarskou menšinou. Csemadok poskytol rámec rozmanitým kultúrnym aktivitám, v jeho základných organizáciách našli zázemie záujmové spolky, svojpomocné združenia, kluby, tanečné skúpi-
