Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Maďarské národnostné školstvo 245 jednostupňového vzdelávania aj vytvorenie duálneho a lineárneho modelu. Napriek tomu bol rozvoj vysokoškolského vzdelávania na Slovensku v deväťdesiatych rokoch v rámci jednotlivých inštitúcií obmedzený výhradne na pomalé, postupné vytváranie duálnych foriem štúdia. Dovtedy neznáme prvostupňové bakalárske vzdelávacie programy ponúkali inštitúcie prevažne v externej forme štúdia, pretože im to umožnilo vyberať školné. Začiatkom deväťdesiatych rokov, v podmienkach jednostupňového vysokoškolského vzdelávania sa inštitúcie, v ktorých názve nefigurovalo slovo univerzita, sa aj zmenou názvu usilovali deklarovať svoju rovnoprávnosť. Od roku 2002 tak má už 16 vysokoškolských inštitúcií na Slovensku vo svojom názve označenie univerzita. Okrem toho fungujú ešte tri inštitúcie umeleckého smeru, z ktorých dve sa označujú ako „vysoká škola“ a jedna ako „akadémia“ (Vysoká škola výtvarných umení, Vysoká škola múzických umení, resp. Akadémia umení). Z ďalších troch štátnych inštitúcií je jedna vojenská akadémia a jedna policajná akadémia. V poradí 23. vysokoškolskou inštitúciou je Súkromná vysoká škola manažmentu v Trenčíne. 3.3. Vysokoškolské vzdelávanie na prahu európskej integrácie V deväťdesiatych rokoch vysokoškolské inštitúcie nechávali takmer bez povšimnutia nové vývinové trendy a neurobili potrebný krok smerom k zavedeniu trojstupňového lineárneho modelu. Sorbonskou deklaráciou sa urýchlila harmonizácia európskych vysokoškolských systémov.84 Bolonská deklarácia a Pražská deklarácia európskych ministrov školstva však padla na Slovensku na úrodnú pôdu a už 1. mája 2002 vstúpil do platnosti nový vysokoškolský zákon č. 131/2002, ktorý odráža zásadnú zmenu zmýšľania zákonodarcov. Tento zákon vytvára právny rámec k tomu, aby sa vysokoškolské inštitúcie mohli rýchlo a úspešne prispôsobovať novým európskym tendenciám a mohli sa stať rovnoprávnymi, konkurencieschopnými členmi Európskeho vysokoškolského priestoru. Vyzdvihnime teraz niekoľko z pohľadu tejto štúdie relevantných ustanovení tohto zákona! Na základe zákona sa devätnásť vyššie spomínaných prvých, doteraz štátom riadených vysokoškolských inštitúcií stáva verejnými vysokými školami. Medzi iným to znamená, že doterajšiu úlohu štátu sčasti preberá nový orgán, Správna rada, ktorá je predovšetkým zodpovedná za spravovanie majetku školy (už vyňatého zo štátneho vlastníctva), ale jej úlohou je aj presadzovanie verejného záujmu smerom k tradičným rozhodovacím a výkonným orgánom školy, najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých verejnej vysokej škole štátom (§ 40, odsek [1]). Zdrojom rozpočtu verejných vysokoškolských vzdelávacích ustanovizní je štátny rozpočet, pričom popri štátnej podpore zákon menuje aj desať ďalšich možných zdrojov. Zo štátneho rozpočtu dostávajú vysoké školy dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov. Pri stanovovaní dotácie na realizáciu akreditovaných študijných programov sú rozhodujúcimi kritériami počet študentov a absolventov, ekonomická náročnosť programov, kategorizácia vysokej školy, kvalita a ďalšie hľadiská (§ 89, odsek [2], [4]). Zákon ustanovuje pre vysoké školstvo na Slovensku jednotné kategórie — študijný odbor, študijný program a študijný plán. Sústavu a obsah študijných odborov (v súčasnosti 353 odborov) kontroluje a registruje ministerstvo školstva, pričom zároveň určí, na ktorom stupni je možné daný odbor študovať. Na základe študijných odborov univerzity vypracujú študijný program pre všetky tri stupne lineárneho modelu a tieto si musia univerzity nechať akreditovať.- Zákon predpisuje trojstupňové, trojúrovňové, na seba nadväzujúce štúdium a jednotný kreditný systém so šesťdesiatimi ročnými
