Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
246 Béla László kreditmi, kompatibilný s ECTS (European Credit Transfer System - Európsky systém prenosu kreditov). Podia uvedeného zákona musia vysokoškolské inštitúcie do roku 2004 (predovšetkým z hľadiska obsahovej náplne) vypracovať svoje študijné programy tak, aby boli kompatibilné s programami európskych univerzít. Z aspektu harmonizácie európskych vysokoškolských systémov má vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku jednu nezanedbatelnú prednosť, vyplývajúcu zo skutočnosti, že na Slovensku v skutočnosti neexistovalo duálne, paralelne vedľa seba fungujúce vysokoškolské a univerzitné vzdelávanie. Vďaka tomu, čo je zrejmé už teraz, sa slovenský systém dokáže veľmi rýchlo, racionálne reštrukturalizovať podľa európskych kritérií. Na prahu európskej integrácie je možné situáciu vysokoškolského vzdelávania na Slovensku zo štrukturálneho hľadiska označiť za výhodnú. Ak dokáže Slovenská republika túto výhodu zúročiť aj v oblastiach kvality vzdelávania a konkurencieschopnosti, európsky vysokoškolský priestor sa pred ňou otvorí so všetkými svojimi príležitosťami a prednosťami. Od roku 2005 - v súlade s európskymi normami — môže na Slovensku prebiehať vysokoškolské vzdelávanie len podľa pripravených a akreditovaných programov v troch navzájom na seba nadväzujúcich stupňoch (§ 2, [5]). Po zhodnotení Akreditačnej komisie môže ministerstvo školstva povoliť spojenie prvých dvoch stupňov štúdia do jedného celku len vo výnimočnom prípade (§ 53, [3]). Podľa nového zákona fakulty stratili svoju právnu subjektivitu a niekoľko zo svojich nie príliš podstatných kompetencií. Študijné programy teda dáva akreditovať univerzita. Táto situácia v podstate vedie k uvoľneniu izolácie fakúlt, v rámci univerzity vytvára priestor pre zdravú mobilitu a rozvoj integrovaných medzifakultných programov, pružne reagujúcich na požiadavky spoločnosti, ekonomiky a trhu. 3.4. Poslucháči maďarskej národnosti vo vysokoškolskom vzdelávaní na Slovensku 3.4.1. Všeobecná charakteristika Vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku prešlo po zmene režimu obrovským vývojom, ktorý trvá dodnes. Vo vzťahu k problému vysokoškolského vzdelávania osôb maďarskej národnosti je dôležité si uvedomiť, že vytvorenie podmienok, ktoré maďarskej menšine pomôžu eliminovať doterajšie obrovské zaostávanie, predpokladá dlhé a intenzívne úsilie. V podmienkach masovosti vysokoškolského vzdelávania môže byť v európskom vysokoškolskom a vedeckom priestore úspešné len také národné vysoké školstvo, ktoré funguje na základe kritérií kvality a hospodárnosti. Maďarská národnostná menšina si nesmie nechať ujsť túto naskytujúcu sa príležitosť. Obdobie po zmene režimu môžeme však práve preto považovať za obdobie premárnených príležitostí. V nasledujúcej časti — z pochopiteľných dôvodov — nebudeme prihliadať na štatistické údaje dvoch vojenských vysokých škôl a jednej policajnej akadémie na Slovensku. Na Slovensku fungovalo roku 1990 trinásť štátnych vysokých škôl. Ich počet sa roku 2002 zvýšil na dvadsať. Zo siedmich nových vysokých škôl len tri vznikli v takých mestách (2 v Trenčíne a 1 v Ružomberku), kde dovtedy vysokoškolské vzdelávanie nebolo etablované. Z dvoch trenčianskych vysokoškolských inštitúcií je jedna súkromná. Ostatné (Prešov, Banská Bystrica, Trnava) vznikli v podstate z už existujúcich fakúlt, resp. detašovaných pracovísk existujúcich inštitúcií. Čo sa týka počtu fakúlt, roku 1990 ich existovalo na Slovensku 50, pričom do roku 2002 sa toto číslo zvýšilo na 93. Väčšina zo 43 nových fakúlt vznikla rozdelením už existujúcich fakúlt. O počte študentov maďarskej národnosti zo Slovenska študujúcich na vysokých školách v Čechách a v Maďarsku nemáme presné údaje. S veľkou mierou pravdepodobnosti však
