Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
232 Béla László príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny klesá počet absolventov gymnázií. Roku 2002 malo podľa skladby príslušnej vekovej skupiny študovať na gymnáziách 7 553 študentov maďarskej národnosti, v skutočnosti študovalo len 6 573 študentov, schodok je teda 980 študentov. Aj samotný schodok sa za ostatných 13 rokov vyvíjal nerovnomerne. Na začiatku deväťdesiatych rokov 8,15 percentný deficit z roku 1990 sa do roku 1993 zredukoval na minimálnych 6,05 %, potom nasledoval rýchly nárast, ktorý roku 1999 dosiahol až 21 percentné maximum. Deficit žiakov maďarskej národnosti v gymnaziálnom vzdelávaní ukazuje klesajúcu tendenciu najmä v ostatných dvoch rokoch: roku 2002 predstavoval schodok 980 osôb, čo zodpovedá 14,91 %. Za ostatných 13 rokov schodok — i ked s veľkými výkyvmi - narástol z 8,15 % na 14,91 %. V porovnaní s rokom 1990 sa do roku 2002 síce v absolútnych číslach mierne zvýšil (z 1 097 na 1 171) počet žiakov maďarskej národnosti navštevujúcich gymnáziá s vyučovacím jazykom slovenským, predstavuje to však len 17,81 % percent žiakov maďarskej národnosti, čo znamená pokles o 4,78 %. Počnúc rokom 2000 možno pozorovať vyše 2 percentné - v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšené - tempo poklesu počtu žiakov maďarskej národnosti, ktorí sa učia po slovensky. Je priaznivým signálom pre maďarskú menšinu, že od roku 2001 sa ako keby začal vyrovnávať schodok v počte študentov gymnázií. Na základe štatistických údajov sa dá vo vzťahu k maďarskej národnostnej menšine hovoriť o týchto dvoch pozitívnych, priaznivo sa vyvíjajúcich javoch. Až v nasledujúcich rokoch sa však ukáže, či trend pozorovateľný od roku 2000, t. j. znižovanie podielu maďarských študentov trend navštevujúcich slovenské gymnáziá, resp. zrýchlené vyrovnávanie schodku študentov maďarskej národnosti, je trvalý jav. K presadeniu sa uvedených dvoch vývinových tendencií mohlo napomôcť viacero faktorov, okrem iného napríklad starostlivosť Maďarskej republiky o zahraničných Maďarov, uvoľnenie hraníc po spoločnom pristúpení k Európskej únii, umožňujúce voľnejší pohyb občanov, ako aj podstatne zvýšené možnosti vysokoškolského vzdelávania v Maďarsku. Nezanedbateľnou mierou mohli formovanie spomínaných vývinových tendencií pozitívne ovplyvniť aj vnútorné spoločenské zmeny na Slovensku, vďaka ktorým sa menšinová politika štátu pozdvihla na úroveň Európskej únie. D) Napriek týmto dvom, z pohľadu maďarskej menšiny pozitívnym zmenám môžeme na základe analýzy štatistických údajov za ostatných 13 rokov - aj so zohľadnením predchádzajúcich rokov — konštatovať, že tak ako v gymnaziálnom vzdelávaní mládeže maďarskej národnosti, aj v oblasti gymnaziálneho vzdelávania v maďarskom jazyku sa v porovnaní s celoštátnymi údajmi ukazuje tendencia najväčšieho relatívneho poklesu a regresu. Čo môže byť príčinou tohto stavu? Môžeme azda začať tým, že v rámci vekovej skupiny gymnazistov postupne klesá podiel osôb maďarskej národnosti, čo je spôsobené najmä prirodzeným poklesom populácie a postupujúcou asimiláciou. Z hľadiska relatívneho poklesu je veľmi dôležité aj to, že v období rokov 1990 - 2002 bolo na Slovensku novozriadených 33 štátnych, 45 cirkevných a 17 súkromných gymnázií, čo predstavuje spolu 95 nových škôl, kým za to isté obdobie vzrástol počet gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským len o 7 (1 + 5 + 1). Podobné ukazovatele vidíme aj v prípade novootvorených tried. V prostredí maďarskej komunity na Slovensku sú nároky na vzdelanie aj túžba po vyššom vzdelaní stále nižšie ako v celoštátnom meradle. Podmienky života sú na územiach obývaných Maďarmi horšie ako v iných oblastiach krajiny, aj nezamestnanosť je vyššia. Maďarské rodiny zápasiace s existenčnými problémami uprednostňujú možnosť skoršieho zárobku pred školským vzdelávaním. Maďarská národnostná menšina nedokáže efektívne zmobilizovať svoje vnútorné politické, kultúrne a hospodárske rezervy v záujme dosiahnutia vyššej vzdelanostnej úrovne, nedokáže sformulovať svoje strategické ciele presahujúce pro-
