Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Maďarské národnostné školstvo 233 vinciálne záujmy a nedokáže jednotne vystúpiť v záujme ich uskutočnenia. Maďarskú menšinu a jej politickú reprezentáciu čaká úloha zavčasu odhaliť nepriaznivé vývinové tendencie z hľadiska menšinového bytia a vytvoriť stratégie na zmiernenie, odstránenie ich negatívnych vplyvov73 (tabuľka 21). Pozdĺž dlhých slovensko-madarských hraníc znamenajú kvalitné stredné školy v Maďarsku pre maďarské stredné školy na Slovensku veľkú konkurenciu. Pre žiakov maďarskej národnosti zo Slovenska sa od 1. mája 2004 ešte zlepšia podmienky na stredoškolské štúdium za hranicami. Dnes ešte nevieme, koľko maďarských žiakov zo Slovenska sa v nasledujúcich rokoch zapíše na strednú školu v Maďarsku. Zmapovanie súčasného stavu môže mať značnú výpovednú hodnotu. Preto si Nadácia Sándora Máraiho na jeseň 2004 vyžiadala od 36 pohraničných gymnázií v Maďarsku údaje o tom, koľko maďarských žiakov zo Slovenska študovalo v uplynulých rokoch v tamojších školách. Na obežník odpovedalo 19 škôl. Z týchto 19-tich škôl na 16-tich študovali maďarskí žiaci zo Slovenska. Ich počet sa od roku 1992, ked ich študovalo v Maďarsku spolu 7, zvýšil v školskom roku 2003/2004 na 160. Väčšina žiakov (132) študuje v štyroch prihraničných mestách (Győr, Sátoraljaújhely, Komárom, Esztergom). Na základe uvedených údajov možno predpokladať, že počet študentov zo Slovenska študujúcich na gymnáziách v Maďarsku bude zo súčasných 3 - 4 % gymnazistov maďarskej národnosti postupne rásť. Bolo by preto dôležité, aby sa v budúcnosti vo vzťahu k stredoškolskému vzdelávaniu tomuto javu venovala patričná pozornosť.75 2.2.4.2. Stredné odborné školy Systém stredných odborných škôl vytvorený na Slovensku koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov, fungoval s drobnými zmenami a korekciami až do pádu komunizmu. V ešte vyššej miere to platí o strednom odbornom vzdelávaní v maďarskom jazyku. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa percentuálny podiel tried s vyučovacím jazykom maďarským a študentov navštevujúcich tieto triedy, v porovnaní s celoslovenskými údajmi výraznejšie nezmenil (tabuľka 5). Z dôvodu zníženia podielu žiakov maďarskej národnosti v príslušnej vekovej skupine to v skutočnosti znamená relatívny nárast, čiže pozitívny vývoj. Za 13 rokov po zmene politického systému však maďarská menšina na Slovensku v oblasti stredného odborného vzdelávania končiaceho maturitou ustúpila zo svojich pozícií. Pristavme sa pri tomto probléme aj bližšie! A) Sieť stredných odborných škôl na Slovensku je hustejšia ako je to v prípade gymnázií, veď roku 1991 pripadla jedna stredná odborná škola na 19 249 obyvateľov, kým jedno gymnázium na 35 880 obyvateľov. Štatistické údaje sú podobné aj v prípade obyvateľov slovenskej národnosti. V prípade, že by na jednu strednú odbornú školu s vyučovacím jazykom maďarským, resp. na takú školu, kde sú aj triedy s vyučovacím jazykom maďarským, pripadlo 19 249 občanov maďarskej národnosti, tak by počet takýchto škôl mal byť 29. Roku 1991 však bolo len 25 takýchto škôl. Ak si však hustotu škôl budeme všímať z pohľadu zastúpenia príslušnej vekovej skupiny, resp. z pohľadu percentuálneho podielu žiakov maďarskej národnosti, tak by bolo odôvodnená existencia 21, resp. 26 stredných odborných škôl poskytujúcich vzdelávanie v maďarskom jazyku (tabuľka 22). Tieto štatistické údaje ukazujú, že v období rokov 1991 až 2001 sa na Slovensku zvýšila šanca prijatia žiaka na strednú odbornú školu o 17,56 %. V prípade stredných odborných škôl s vyučovacím jazykom maďarským sa v tom istom období situácia zlepšila len o 8,25 % (tabuľka 22). Analýzu týchto komplexných štatistických údajov môžeme trochu zjemniť, priblížiť k realite, ak budeme vychádzať z údajov o počte obyvateľov maďarskej národnosti požadujúcich maďarské základné školy, resp. vzdelávanie v maďarskom jazyku. Ak predpo-
