Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
214 Béla László rebné upraviť spôsobom pripraveným koncom roka 1992. Medzitým bola vypracovaná aj koncepcia zavedenia alternatívneho vyučovania. Vláda, ktorá bola odkázaná aj na podporu Maďarskej koalície však brala do úvahy aj jej požiadavky, a tak roku 1994 od plánu zavedenia alternatívneho vyučovania ustúpila.47 Po voľbách roku 1994 sa v decembri ujala moci tzv. tretia Mečiarova vláda, v ktorej ministerstvo školstva dostala Slovenská národná strana, známa svojimi protimadarskými postojmi. Legislatívne iniciatívy, majúce dopad aj na pôsobenie maďarských škôl, nedali na seba dlho čakať. Už v apríli 1995 bol zmenený zákon číslo 542/1993 tak, že bolo zrušené právo učiteľov, rodičov a miestnych samospráv zasahovať do vymenovania riaditeľov školských zariadení: táto kompetencia prináležala výlučne ministerstvu školstva.48 Táto zmena zákona sa zrodila predovšetkým — aj keď nie výhradne - za účelom sankcionovania maďarských škôl a ich riaditeľov za odolávanie pri pokuse o zavedenie alternatívneho vyučovania. Vláda bola už v roku 1995 plne odhodlaná zaviesť alternatívne vyučovanie. Po tom, čo sa tieto snahy ministerstva školstva a vlády stali verejne známymi, zvolali Zväz maďarských pedagógov na Slovensku a Celoštátny výbor Csemadoku na 22. apríla 1995 do mestskej športovej haly v Komárne protestné zhromaždenie.49 Mimoriadne veľké pobúrenie vyvolalo odvolanie riaditeľov štyroch gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským, a to Lászlóa Kovácsa v Samoríne, Lászlóa Péka v Galante, Lászlóa Szigetiho v Štúrove a Istvána Tenczela v Šahách. Tento krok štátnej moci spustil ďalšiu vlnu protestov a 30. júna 1995, v posledný deň školského roku, sa uskutočnili protestné zhromaždenia v desiatich mestách na južnom Slovensku. Vnútorný odpor a zahraničný politický tlak napokon prinútili vládu k ústupu a zriaďovanie alternatívnych škôl ponechala na voľbu rodičov. Nový frontálny pokus o zavedenie alternatívneho vyučovania mocenskými prostriedkami sa podarilo prekaziť masívnym odporom maďarskej menšiny na Slovensku a s pomocou zahraničného politického tlaku. Zdalo sa, že do volieb 1998 sa táto vláda o zavedenie alternatívneho vyučovania už nepokúsi. Na obmedzovanie vyučovania v maďarskom jazyku, na presadzovanie opatrení voči maďarským školám ostalo vláde znova len oživenie problému ovládania slovenského jazyka žiakmi a študentmi škôl s maďarským vyučovacím jazykom. Už v septembri 1995 predložilo ministerstvo vláde nový návrh s názvom „Osvojenie slovenského jazyka, zvyšovanie jeho úrovne v školách na národnostne zmiešaných územiach“.50 Tento návrh obsahoval viacero opatrení realizovaných na rozličných stupňoch štátnej správy, ktoré ešte tri roky spôsobovali napätie na maďarských školách. Rôzne kontroly, ktoré neboli zamerané na odbornú stránku vyučovacieho procesu, penalizácia a obťažovanie kvôli používaniu maďarských učebníc, znižovanie počtu tried a iné zásahy školských orgánov naďalej znepríjemňovali normálnu činnosť škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Medzitým, 15. novembra 1995 prijala Národná rada Slovenskej republiky zákon o štátnom jazyku (zákon číslo 270/ 1995). Na rozdiel od zákona o úradnom jazyku z roku 1990 bolo do nového zákona zahrnuté osobitné ustanovenie o používaní štátneho jazyka v školstve. Podlá odseku (1) § 4 „výučba štátneho jazyka je povinná na všetkých základných a stredných školách. Iný ako štátny jazyk je vyučovacím jazykom a skúšobným jazykom v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom“.51 Podľa odseku (5) „ustanovenia odsekov 1, 2 a 4 sa nevzťahujú na používanie štátneho jazyka pri výučbe na vysokých školách, pri výučbe iných jazykov alebo pri výchove a vzdelávaní v inom jazyku ako štátnom jazyku a na používanie učebníc a učebných textov pri výučbe na vysokých školách.“ Teda ani tento zákon nepôsobil obmedzujúco na vyučovanie maďarského jazyka, totiž ani jazykové zákony, ani školské zákony, ani rozhodnutia a nariadenia nižšieho stupňa nemohli obmedziť práva zaručené ústavou (právo
