Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Maďarské národnostné školstvo 215 národnostných menšín a etnických skupín na vzdelanie v ich jazyku) za podmienok stanovených zákonom.52 Ku koncu volebného obdobia, na jar 1998, už bola zreteľne citeľná atmosféra blížiacich sa parlamentných volieb. Členovia vládnej koalície sa cítili čoraz menej viazaní koaličnou zmluvou. Nezhody vo vnútri vládnej koalície sa Slovenská národná strana ešte raz pokúsila využiť v prospech zavedenia alternatívneho vyučovania, čo chcela dosiahnuť zmenou školského zákona. Pravdepodobne počítala s tým, že slovenské strany budú vplyvom blížiacich sa volieb v tejto záležitosti ústupčivejšie, v záujme získania nacionalistických hlasov. Návrh SNS smeroval k zmene zákona číslo 29 z roku 1984 o sústave základných a stredných škôl, ktorý v odseku (1) § 3 stanovuje: „Výchova a vzdelávanie sa uskutočňujú v slovenskom jazyku. Občanom českej, maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelanie v ich jazyku“.53 Predkladatelia citovaný text zákona navrhovali pozmeniť takto: Vyučovacím jazykom v školách podľa tohto zákona je štátny jazyk Slovenskej republiky. Občanom patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka právo na vzdelanie v ich jazyku podľa ich záujmu zriadením škôl alebo tried v školách a) s ich vyučovacím jazykom, pričom sa v nich povinne vyučujú v štátnom jazyku predmety slovenský jazyk a literatúra, dejepis, zemepis alebo geografia b) v ktorých sa v rozsahu stanovenom rozvrhom hodín a podľa obsahu vymedzenom učebným plánom vyučujú niektoré predmety v ich jazyku a niektoré predmety v štátnom jazyku, pričom sa predmety uvedené v odseku 2 písm. a), ak sú v učebnom pláne, vyučujú v štátnom jazyku c) s vyučovaním ich jazyka. Tento návrh zákona je ešte prísnejší, ako bol návrh zákona z roku 1993, nakoľko nepovoľuje pre národnostné menšiny samostatné školy s materinským vyučovacím jazykom, čo je v rozpore s článkom 34 odseku 2 a) ústavy, ktorý priznáva občanom patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám právo na vzdelanie v ich jazyku. V skutočnosti sú všetky tri navrhované formy škôl alternatívne, len škola definovaná pod písmenom b) je „alternatívnejšia“ ako škola pod písmenom a), škola pod písmenom c) je zas „alternatívnejšia“ ako škola pod b). Snaha o zavedenie alternatívnych škôl nariadením ministerstva narážalo dovtedy popri protestoch občanov aj na ústavné a zákonné prekážky. Schválením návrhu zákona by sa vytvorili zákonné možnosti na zavedenie len alternatívnych škôl. Pozmeňovací návrh k školskému zákonu Národná rada napokon neprijala. Počas celej histórie maďarskej menšiny na Slovensku dostávali žiaci vo svojich školách dvojjazyčné vysvedčenia. Podľa odseku 3 §4 zákona o štátnom jazyku z roku 1995 „celá pedagogická dokumentácia sa vedie v štátnom jazyku“.54 Odvolávajúc sa na citovanú časť zákona ministerstvo v roku 1997 zakázalo vydávanie dvojjazyčných vysvedčení, čo vyvolalo ďalšie protesty, veď podľa §1 odseku 4 toho istého zákona „Zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Používanie týchto jazykov upravujú osobitné zákony“. V tomto prípade však odpor maďarskej komunity už nebol taký jednotný ako predtým. Vo väčšine škôl s vyučovacím jazykom maďarským boli vydané jednojazyčné vysvedčenia. Viacerí riaditelia, ktorí jednojazyčné vysvedčenia vydať odmietli, boli odvolaní. Mohutnejšie protestné akcie na podporu odvolaných riaditeľov sa konali len na dvoch školách, a to v Búči a v Bátorových Kosihách. Proti odvolaniu riaditeľov Lajosa Vargu a Ferenca Nováka sa spojili rodičia, učitelia a postavili sa za nich aj miestne samosprávy. Problém dvojjazyčných vysvedčení sa vyriešil uspokojivo až roku 1999 po zmene vlády. Dodnes však existuje jeden nevyriešený pri-
