Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Maďarské národnostné školstvo 213 ktoré spoločenskovedné alebo prírodovedné predmety aj v inom jazyku ako je vyučovací jazyk. V prípade maďarských škôl by to bol samozrejme slovenský jazyk. Ak tento návrh porovnáme s návrhom zákona z roku 1979 a 1984, je ich podobnosť vermi nápadná, lebo na dnešnom Slovensku by nikto nepredpokladal, že v školách s vyučovacím jazykom slovenským by sa vyučoval niektorý predmet po maďarsky na žiadosť veľkého počtu žiakov maďarskej národnosti, ktorí ju navštevujú. Touto novou verziou dala teda štátna moc na jeseň 1992 podnet na zakladanie alternatívnych škôl, resp. realizáciu svojich predstáv o premene škôl s vyučovacím jazykom maďarským na alternatívne školy. Protesty sa začali ihneď: už 22. januára 1993 zaujala Spoločnosť pre ochranu materinského jazyka Maďarov v Československu (Csehszlovákiai Magyarok Anyanyelvi Társasága) odmietavý postoj,44 11. februára 1993 uverejňuje ostrý protest Spolok maďarských spisovateľov na Slovensku atd. Jedným z hlavných organizátorov protestov a protestných akcií bol Zväz maďarských pedagógov na Slovensku. Od roku 1992 sa problémy okolo maďarských škôl zoskupili do dvoch hlavných tematických okruhov. Jedným bolo alternatívne vyučovanie, t. j. zavedenie vyučovania niektorých predmetov v slovenskom jazyku, druhým bolo zlepšenie osvojenia si slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom maďarským. Koncepcie a návrhy k druhému tematickému okruhu sa koncentrovali do troch otázok: obsah a metódy vyučovania slovenského jazyka; dvojjazyčné vyučovanie odbornej terminológie, odborná konverzácia a tematická rekapitulácia a rozhodnutie o tom, ktoré predmety sú najvhodnejšie na vyučovanie v slovenskom jazyku za účelom zlepšenia osvojenia si slovenského jazyka. Koncepcia zaoberajúca sa týmito otázkami bola vypracovaná roku 1993 a ňou navrhované riešenia boli podobné tým, ktoré boli obsiahnuté v akčnom pláne z roku 1991. Opätovne sa objavuje návrh na zavedenie alternatívneho vyučovania ako prostriedku na zlepšenie osvojenia si slovenského jazyka. Koncepcia z roku 1993 však prináša aj niekoľko nových prvkov. Tak napríklad navrhuje, aby sa zvýšil počet hodín na vyučovanie slovenského jazyka a literatúry na všetkých školách s vyučovacím jazykom maďarským. Ďalej varuje pred presadzovaním úplnej zámeny vyučovacieho jazyka: pomer predmetov vyučovaných v slovenskom jazyku by mal byť nanajvýš 20 %, upozorňuje na potrebu zabezpečenia finančných prostriedky na vyučovanie slovenského jazyka v malých skupinách. Materiál navrhuje realizovať predložené odporúčania len na základe dobrovoľného súhlasu rodičov žiakov a študentov.45 Ako je známe, roku 1994 bola — do konania predčasných parlamentných volieb - tri štvrte roka pri moci dočasná vláda, ktorú podporovali aj dve maďarské opozičné strany. Na výmenu za túto podporu sa vláda zaviazala splniť niektoré požiadavky maďarských strán pozostávajúce z ôsmich bodov. Dôveru Maďarskej koalície Moravčíkova vláda síce náležité neopätovala, národnostná politika však bola v tomto krátkom období tolerantnejšia, národnostné napätie sa zmiernilo a bolo prijatých niekoľko dôležitých zákonov, ktoré zlepšili právne postavenie menšín a utíšili verejnú mienku. V oblasti školstva sa však atmosféra uvoľnenia citeľnejšie neprejavila. Je to zrejmé aj z toho materiálu, ktorý predložilo ministerstvo školstva Rade vlády pre národnosti 16. mája 1994 pod názvom „Konkretizácia úloh z Programového vyhlásenia vlády SR na zabezpečenie práv a vytvárania podmienok pre národnostné menšiny v oblasti vzdelávania v rezorte školstva“.46 V tomto dokumente sa okrem iného aj dočasná vláda stotožňuje s metodickými zásadami o zriaďovaní a prevádzkovaní škôl na územiach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom, ktoré vydala predchádzajúca vláda v januári 1991, a podporuje zavedenie už známych troch typov škôl v jazyku, aký si zvolia rodičia. Dokument zaujíma stanovisko aj k tomu, že tzv. metodické zásady z roku 1991 je pot
