Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Béla László: Madarské národnostné školstvo

BÉLA LÁSZLÓ MAĎARSKÉ NÁRODNOSTNÉ ŠKOLSTVO Kľúčové slová: národnostné školstvo; alternatívne vyučovanie; dvojjazyčné vysvedčenia; materské školy; základné školy; gymnáziá; stredné odborné školy; stredné odborné učilištia; vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku. 1. PREHĽAD MAĎARSKÉHO NÁROD­NOSTNÉHO ŠKOLSTVA NA SLOVENSKU OD ROKU 1918 DO NOVEMBRA 1989 K tomu, aby sme pochopili procesy prebieha­júce v maďarskom národnostnom školstve na Slovensku po zmene režimu roku 1989, aby sme vystihli charakteristické črty uskutočne­ných zmien a načrtli obrysy žiaducich korek­cií, je nevyhnutné poznať udalosti predchá­dzajúce roku 1989, je potrebné poznať vznik a históriu maďarského školstva na Slovensku. 1.1. Vznik maďarského národnostného škol­stva na Slovensku po prvej svetovej vojne Prvý zákon v Československu, ktorý sa meri­­tórne zaoberal vzdelávaním menšín v ich materinskom jazyku, prijalo pražské Národné zhromaždenie 3. apríla 1919.' Tie ustanovenia uvedeného zákona, ktoré upravovali spôsob zriaďovania škôl, umožňovali existujúcim školám s vyučovacím jazykom maďarským aj naďalej pôsobiť, navyše, nevylučovali ani možnosť zriadenia takýchto škôl trebárs aj na území s väčšinovým slovenským obyvateľ­stvom. Podľa dikcie predmetného zákona mohla byť totiž verejná ľudová škola zriadená v každej obci, ak o to žiadali rodičia aspoň 40 školopovinných detí. Tam, kde počet žia­kov navštevujúcich ľudovú školu dosiahol aspoň 400, mohla byť zriadená aj meštianska škola. Podľa zmieneného zákona mal byť v týchto školách vyučovacím jazykom mate­rinský jazyk žiakov. Zákon však z pohľadu maďarských škôl ostal len v rovine právnej možnosti, pretože na území Slovenska nikdy nenadobudol platnosť.2 O zachovaní maďar­ských škôl svojvoľne rozhodoval Referát škol­stva a národnej osvety Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. Na území obývanom maďarskou menšinou sa po prvej svetovej vojne zachovala v pod­state nedotknutá sieť značne zanedbaných obecných a cirkevných ľudových škôl zdede­ných z Rakúsko-Uhorska. Československé úrady pristúpili na tomto území k zriaďovaniu dobre vybavených štátnych škôl s vyučova­cím jazykom slovenským, čím chceli sloven­ské školy urobiť príťažlivejšími pre maďar­ských rodičov. Do rozvoja maďarských škôl, ktoré boli väčšinou preplnené, úrady neinves­tovali temer žiadne prostriedky. Zo 727 maďarských ľudových škôl na Slovensku bolo len 75 štátnych, 32 obecných a 4 boli súkromné. Ostatných 616 škôl patri­lo cirkvám. Z 18 meštianskych škôl s vyučo­vacím jazykom maďarským boli 2 štátne, 4 obecné a 12 bolo cirkevných. Zo 4 gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským boli 2 cir­kevné, 1 štátne a 1 obecné. Z ďalších 9 gym­názií s maďarským oddelením bolo 7 štátnych a 2 boli cirkevné. Štyri maďarské gymnáziá a reálne gymná­ziá boli nasledovné:' Benediktínske katolícke gymnázium v Komárne, Obecné katolícke gymnázium v Nových Zámkoch, Českosloven­ské štátne gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách a Zjednotené protestant­ské reálne gymnázium v Rimavskej Sobote. Do roku 1921 ostala len jedna pedagogic­ká škola s vyučovacím jazykom maďarským,

Next

/
Thumbnails
Contents