Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku

Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku

193

POZNÁMKY

1. Pri sčítaniach ľudu v Československu (na Slovensku) sa príslušnosť k národnosti určovala na základe priznania národnosti. Materinský jazyk bol predmetom zisťovania pri sčítaniach uskutočnených v rokoch 1970, 1991 a 2001.

2. Údaje zo sčítania ľudu z roku 1921 sú spravidla udávané v prepočte na dnešné územie Slovenska. Trochu odlišné sú údaje vzťahujúce sa na územie z roku 1921. V prvej polovici dvadsiatych rokov ešte došlo k istej úprave hraníc a územie Slovenska sa rozšírilo aj po roku 1945 v dôsledku pripojenia troch obcí na pravej strane Dunaja pri Bratislave k Slovensku. Navyše, aj administratívne hranice Podkarpatskej Rusi (Zakarpatskej Ukrajiny) a Slovenska sa líšili od dnešných. Súhrnné údaje za Podkarpatskú Rus a Slovensko sa líšia od údajov za dnešné územie Slovenska už o niekolko sto tisíc osôb. Popri rozdieloch vznikajúcich z rozdielnej rozlohy územia ovplyvňuje údaje sčítaní ľudu v Československu v členení podľa národnosti aj počet osôb s vyriešenou, resp. nevyriešenou a cudzou štátnou príslušnosťou.

3. Aj roku 1940 sa na území slovenského štátu uskutočnilo sčítanie ľudu, ale národnostné údaje v členení podľa obcí neboli zverejnené.

4. Vývoj osudu maďarského národnostného spoločenstva rozhodujúcim spôsobom natrvalo určilo obdobie niekoľkých rokov po oboch svetových vojnách: z krajiny bolo vypovedaných 31 780 maďarských osôb, ktoré sa z územia Maďarska prisťahovali po Trianoné, asi 70 tisíc Maďarov bolo vysídlených v rámci dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom a asi 6 000 osôb ušlo pred prenasledovaním. Počet deportovaných na české územia mohol predstavovať asi 50 tisíc osôb. Z morálneho hľadiska najnepriaznivejšie zasiahla maďarské obyvateľstvo na Slovensku tzv. reslovakizácia. Do konca roka 1947 bolo podaných 410 820 žiadostí o reslovakizáciu, pričom polovicu žiadateľov úrady aj vyhlásili za Slovákov. V dôsledku značných demografických dopadov týchto opatrení sa narušila a zmenila sídelná štruktúra územia, ktorá ešte v období medzi dvomi vojnami tvorila pomerne homogénny priestor obývaný Maďarmi. Toto územie sa zmenilo na územie s viac či menej zmiešaným obyvateľstvom.

5. Výpočty sme uskutočnili na základe zastúpenia obyvateľstva rómskej národnosti v maďarských obciach a v okresoch na maďarskom jazykovom území.

6. Pozri Gyönyör 1989.

7. V deväťdesiatych rokoch sa štruktúra sídel na Slovensku zmenila z viacerých aspektov. Po zmene režimu roku 1989 časť obcí spojených na základe „vyššieho“ rozhodnutia v minulých desaťročiach opätovne nadobudla samostatnosť, zároveň však - i keď v menšej miere - pokračovalo na regionálnej úrovni spájanie menších obcí do väčších celkov. Najväčšie zmeny v tomto smere sa uskutočnili v prvých dvoch rokoch po zmene režimu, z tohto dôvodu sa v obdobi rokov 1980 až 1991 zvýšil počet obcí (z 2 725 na 2 825) vo väčšej miere ako v období medzi dvomi ostatnými sčítaniami ľudu (z 2 825 na 2 883). Pozri Štatistický lexikón obcí ČSSR 1982 (1984). II. Praha: ŠEVT; Štatistický lexikón obcí SR 1992 (1994). Bratislava: ŠEVT.

8. V podmienkach Slovenska údaje obcí s obyvateľstvom nad 5 000 spoľahlivo vystihujú zmeny v mestských osídleniach.

9. S tými obcami, kde pomer maďarského obyvateľstva neprevyšuje 10 % a ani v absolútnom vyjadrení nedosahuje počet 100 osôb, sa ďalej nebudeme podrobne zaoberať. Niektoré etnické aspekty obcí patriacich do tejto skupiny však budenie naďalej sledovať.

10. Pozri Gyurgyík 1994.

11. Hodnotili sme obce, ktoré patria do územia obývaného maďarskou menšinou, a žije v nich viac ako 10 % alebo aspoň 100 osôb maďarskej národnosti.

12. Malé okresy boli tvorené jedným mestom alebo sídlom mestského charakteru spolu s priľahlým územím, ktoré ho viac-menej organicky obkolesovalo. Tieto mikro regióny tvorili z hospodárskeho hľadiska, z hľadiska štruktúry obcí, z geografického, etnického a historického hľadiska spravidla organický celok. Veiké okresy vytvorené roku 1960 vznikli väčšinou zlúčením územia troch bývalých malých okresov, a tak sa oblasti, ktoré predtým nemali bližšie vzťahy, dostali do jednej administratívno-územnej jednotky. V podmienkach štátostraníckeho systému dôsledkom tohto opatrenia bolo to, že okresné mesto a jeho okolie sa rozvíjalo intenzívnejšie ako mestá a ich okolie vytesnené na perifériu okresu. Väčšina nových okresov bola tvarovaná v severo-južnom smere a z národnostného hľadiska sa tieto okresy skladali v podstate z dvoch etnicky rozdielnych území. V charaktere sídelnej štruktúry zreteľná etnická odlišnosť jednotlivých území sa tým na úrovni okresov celkom rozplynie, čo potom zo štatistického pohľadu do určitej miery potvrdzuje oprávnenosť používania prívlastku „etnicky zmiešané územie“ aj na oblasti, ktoré sú etnicky takmer homogénne. Nové ok-