Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
194 László Gyurgyík resné centrá v rámci maďarského jazykového územia vznikli väčšinou z menšinovo maďarských miest na jazykovej hranici a perifériu okresov tvorili väčšinou oblasti okolo väčšinovo maďarských menších miest. V dôsledku týchto opatrení si po roku 1960 zachovali maďarskú väčšinu len dva okresy (Dunajská Streda a Komárno). Inou otázkou je, že v na území týchto dvoch okresov by sa ani nedali vytvoriť také územnosprávne jednotky, kde by sa maďarské obyvatelstvo dostalo do numericky menšinového postavenia. V 3 až 4 okresoch prekročil podiel maďarského obyvatelstva 40 %. Celé desaťročia žilo temer 99 % percent maďarského obyvateľstva na území 13 okresov južného Slovenska a v 2 mestách. - Počnúc reorganizáciou uskutočnenou roku 1960 sa územie Slovenska rozčlenilo na 3, resp. 4 správne celky strednej úrovne (kraje). Smerom od Východu na Západ pokrýval jeden kraj východnú časť Slovenska, ďalší kraj strednú časť, a napokon tretí kraj pokrýval územie západnej časti Slovenska . V jednom období malo aj mesto Bratislava štatút kraja. 13. V niekoľkých prípadoch sa síce územné usporiadanie obvodov líšilo od prirodzeného spádového územia jeho administratívneho centra, ale v zásade aj takto predstavovali obvody z hľadiska sídelnej štruktúry a národnostného zloženia organickejšiu, prirodzenejšiu jednotku ako okresy. Na území 13 okresov južného Slovenska a 2 miest bolo vytvorených 56 obvodov. V 26 obvodoch prekročil podiel maďarského obyvateľstva 10 %, v 16 obvodoch bolo maďarské obyvateľstvo vo väčšine a v 4 obvodoch jeho podiel prekročil 80 %. Tieto údaje na úrovni menších regiónov poskytovali o etnodemografickej priestorovej štruktúre maďarského obyvateľstva vernejší obraz ako agregované údaje veľkých okresov. 14. Zároveň je však nevyhnutná analýza údajov zo sčítania ľudu podľa okresov v tých prípadoch, keď nie sú k dispozícii údaje vzťahujúce sa na menšie územné jednotky, na obce. 15. Údaj maďarskej národnosti z roku 2001 je prepočítaná hodnota. 16. Na rozdiel od predchádzajúcich sčítaní ľudu nemôžeme zanedbať vývoj počtu osôb neznámeho veku, keďže sa za 10 rokov zvýšil ich počet 32-násobne (z 1 473 na 47 524) a ich podiel z 0 % na 0,9 %. 17. Metodika používaná slovenským štatistickým úradom zaraďuje tzv. uchádzačov o prácu — nezamestnaných - do skupiny ekonomicky aktívnych. 18. V tabuľke 8 sa všetky kategórie, vrátane podielu uchádzačov o prácu, vzťahujú na celú populáciu. 19. V desaťročiach pred zmenou režimu roku 1989 československé demografické štatistiky neobsahovali údaje o tzv. migrácii bez povolenia, čiže počet ľudí, ktorí opustili krajinu ilegálne. 20. Naša voľba padla na rok 1955. 21. Evidencia dieťaťa podľa národnosti matky poskytuje o reprodukcii národností reálne údaje. Zber údajov takýmto spôsobom však môže byť aj zdrojom istých nepresností. Formulár nevypĺňa matka, čiže pri zapísaní národnosti nie je možné vylúčiť ani istú subjektivitu, na druhej strane však aj osobité podmienky vyplňovania (často dochádza k evidencii už na druhý deň v nemocničných podmienkach) môžu viesť k istým nepresnostiam. Podstatnejšie sú však odchýlky, ktoré sa objavujú pri vykazovaní národnosti detí z etnicky zmiešaných manželstiev. Tu má rozhodujúcu úlohu fakt, že rodičia vo väčšine prípadov dávajú deťom národnosť väčšinovej strany. Nemožno nechať bez povšimnutia ani fakt, že pri uzavretí manželstva dvoch osôb rozličnej národnosti - v zmiešanom manželstve - dochádza k zmene národnosti jednej stránky často už pred narodením (pri narodení) prvého dieťaťa a v dôsledku toho aj dieťa dostane matkinu zmenenú národnosť. Na druhej strane sa stáva aj to, že dieťa narodené maďarskej matke žijúcej v zmiešanom manželstve dostáva pri narodení maďarskú národnosť, ale nezriedka už krátko po narodení detí (napríklad pri príležitosti práve aktuálneho sčítania ľudu) je ich národnosť zapísaná podľa skutočnej orientácie, národnej identity rodiny. V dôsledku toho sa údaje národnostnej štatistiky narodení vo významnej miere líšia od údajov národnostného rozloženia danej vekovej skupiny podľa sčítania obyvateľov. 22. Vyplýva to z toho, že tzv. stredný stav obyvateľstva prerátaný na čas nasledujúceho cenzu sa vo väčšou či menšej miere líši (väčšinou je nižší) od hodnôt zistených pri sčítaní obyvateľov. Je to dôsledok medzičasom uskutočneného procesu zmeny národnej identity. Preto hrubú mieru pôrodnosti môžeme dodatočne spresniť na základe počtu obyvateľstva podľa nasledujúceho cenzu. Najjednoduchší spôsob je ten, ked zmeny v počte obyvateľstva dvoch po sebe nasledujúcich cenzov lineárne rozpočítame na jednotlivé roky a touto hodnotou nahradíme medziročný počet obyvatelstva v pôvodnej verzii. Rovnaký postup môžeme zvoliť aj pri spresňovaní hrubej miery úmrtnosti, prirodzeného prírastku a úbytku. 23. Sekvencie údajov o úmrtnosti obyvateľstva na Slovensku majú rozdielnu tendenciu. Do začiatku šesťdesiatych rokov úmrtnosť klesá (najnižší počet úmrtí - 31 403 osôb - bol zistený roku
