Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov na Slovensku 163 Tabulka 4 Rozdelenie obyvateľstva maďarskej národnosti na Slovensku podľa krajov na základe údajov sčítania ľudu z roku 1991 a 2001 Kraj* 1991 2001 Rast/pokles (1991 - 2001 ) u obyvateľstva maď. národnosti Počet obyvateľov Z toho maď. národnosti %Počet obyvateľov Z toho maď. národnosti %v ich počte v %-ách Bratislava 606 351 32 938 5,4 599 015 27 434 4,6- 5 504- 16,7 Trnava 541 992 134 205 24.8 551 003 130 740 23,7-3 465-2,6 Trenčín 600 575 1 268 0,2 605582 1 058 0,2-210- 16,6 Nitra 716 846 216414 30,2 713 422 196 609 27,6- 19 805-9,2 Žilina 668 771 717 0,1 692 332 660 0,1-57-7,9 Banská Bystrica 659 320 85 427 13,0 662 121 77 795 11,7-7 632-8,9 Prešov 739 264 803 0,1 789 968 817 0,1 14 1,7 Košice 741 216 95 524 12,9 766 012 85 415 11,2- 10 109- 10,6 Slovensko spolu 5 274 335 567 296 10,8 5 379 455 520 528 9,7- 46 768- 8,2 *Podľa územnosprávneho členenia schváleného roku 1996 Počet maďarského obyvateľstva je v troch krajoch - v Trenčianskom (1058 osôb), v Žilinskom (660 osôb) a v Prešovskom (817 osôb) — nepatrný. V najväčšom počte žijú Maďari v Nitrianskom (196 609 osôb), v Trnavskom (130 740 osôb), ďalej v Košickom (85 415 osôb), v Banskobystrickom (77 795 osôb) a v Bratislavskom (27 434 osôb) kraji. Úbytok maďarského obyvateľstva v štyroch krajoch obývaných Maďarmi nepriamo poukazuje na to, že najpriaznivejšiu teritoriálnu štruktúru má maďarské obyvateľstvo žijúce v Trnavskom kraji, najnepriaznivejšiu zas maďarské obyvateľstvo žijúce v Bratislavskom kraji. Je zaujímavé sledovať vývoj zastúpenia Maďarov žijúcich v Trnavskom a Nitrianskom kraji. Podiel Maďarov žijúcich v Nitrianskom kraji je síce vyšší ako v Trnavskom kraji, avšak zastúpenie väčšinovo maďarských obcí a v rámci nich silne väčšinovo maďarských obcí je nižšie. Aj vzhľadom na rozličnú rozlohu jednotlivých krajov vznikajú veľmi heterogénne celky, v rámci ktorých pôsobia v smere zachovania, resp. zmeny národnej identity najrozličnejšie kombinácie faktorov. Skúmanie rozdelenia obyvateľstva maďarskej národnosti podľa krajov pravdepodobne nepovedie k podstatnejšiemu osvetleniu súvislostí, preto od ďalších analýz na tejto úrovni upustíme. Skúmanie vývoja počtu maďarského obyvateľstva podľa menších územnosprávnych jednotiek - okresov — neposkytuje v porovnaní s informáciami na úrovni obcí viac poznatkov. Na druhej strane však výskum údajov na úrovni okresov má oproti údajom na úrovni obcí istú nespornú výhodu: v predchádzajúcich desaťročiach bola značná časť údajov zo sčítaní ľudu zverejňovaná v členení na okresy (v členení na obce nie). Takže výskumy siahajúce do skoršieho obdobia sa nemôžu zaobísť bez údajov na okresnej úrovni. Zároveň však musíme vidieť, že zverejnené okresné údaje (vplyvom zmeny hraníc územnosprávnych celkov) je možné s údajmi predchádzajúcich desaťročí porovnávať len veľmi ťažko, resp. sú jednoducho neporovnateľné.14 V ďalšom budeme za okresy s maďarským obyvateľstvom považovať tie okresy, v ktorých počet Maďarov presahuje 1000 osôb. V Slovenskej republike, ktorá vznikla po rozpade Československej republiky, vstúpilo roku 1996 do platnosti také územnosprávne členenie, ktoré ešte výraznejšie ako predtým zdôrazňuje charakter Slovenska ako národného štátu. V dôsledku tejto účelovej ,.reformy“ verejnej správy sa zvýšil počet okresov na viac ako dvojnásobok. Celé desaťročia pred rokom 1996 sa za územie obývané maďarským oby
