Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
164 László Gyurgyík vateľstvom považovalo územie 13 okresov a 2 veľkých miest (Bratislavy a Košíc) na južnom Slovensku. Novým územnosprávnym členením z roku 1996 sa maďarské obyvateľstvo na Slovensku „rozprestrelo“ do väčšieho počtu územnoprávnych celkov ako predtým. Pri našom skúmaní budeme považovať územie mesta Bratislavy a Košíc za jeden územný celok (Bratislava sa ináč delí na 5 okresov, územie Košíc sa delí na 4 okresy). Namiesto 79 okresov Slovenska budeme teda skúmať 72 územných jednotiek. Zo 72 jednotiek v 18-tich prekračuje počet Maďarov 1000 osôb, v 15 okresoch prekračuje podiel maďarského obyvateľstva 10 %, aj naďalej tvorí maďarské obyvateľstvo väčšinu v dvoch okresoch (v Dunajskej Strede a v Komárne). Odčlenením časti okresu Rimavská Sobota do nového okresu Revúca sa tam ocitol aj značný počet Maďarov, podobne bola pripojená k okresu Michalovce aj časť maďarského obyvateľstva, ktoré žilo predtým v ucelenom bloku v rámci okresu Trebišov. Počet obyvateľov okresov, kde žijú príslušníci maďarskej menšiny, sa v rokoch 1991 až 2001 mierne zvýšil (o 9286 osôb, t. j. o 0,4 %, z 2 135 338 osôb na 2 144 624 osôb), počet obyvateľov maďarskej národnosti sa však v značnej miere, o 46 027 osôb (z 560 709 na 514 682) znížil, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje zníženie z 26,3 % na 24 %. Počet osôb slovenskej národnosti sa za to isté obdobie zvýšil o 28 053 (z 1 503 546 na 1 531 599), čo v relatívnom vyjadrení predstavuje zvýšenie zo 70,4 % na 71,4 %, počet Rómov sa zvýšil o 9 837 osôb (z 28 853 na 38 690). Zvýšil sa i počet Rusínov (z 1 236 osôb na 2 248 osôb) a Ukrajincov (z 2 132 osôb na 2 781 osôb). Na druhej strane výrazne klesol počet Cechov (z 18 990 osôb na 13 238 osôb). Roku 1991 vo všetkých skúmaných okresoch (ak Bratislavu aj Košice počítame za jeden okres) prekročilo zastúpenie Maďarov 10 tisíc osôb. Roku 2001 už počet Maďarov v okresoch Revúca a Košice klesol pod túto hodnotu. Kým vo väčšine okresov sa počet trvalé bývajúcich obyvateľov zvýšil, zatiaľ sa počet Maďarov vo všetkých okresoch znížil (tabuľka 5). Úbytok maďarského obyvateľstva je do značnej miery nepriamo úmerný podielu Maďarov v jednotlivých okresoch. Vo väčšinovo maďarských a silne väčšinovo maďarských okresoch je relatívny úbytok menší (okres Dunajská Streda [83,3 %] - 1,7 %, okres Komárno [69,1 %] - 4,9 %, okres Rimavská Sobota [41,3 %] - 5,7 %, okres Galanta [38,6 %] - 4,6 %) ako v okresoch, či mestách s nižším podielom maďarského obyvateľstva (Bratislava [3,8 %] - 19,0 %, Košice [3,8 %] - 16,9 %, okres Nitra [6,7 %] 16,4 %). (V hranatých zátvorkách uvádzame podiel Maďarov na počte všetkých obyvateľov okresu, nasleduje miera úbytku počtu Maďarov za sledované obdobie.) Zároveň je potrebné podotknúť, že k skúmaniu regionálnych odlišností prístupné údaje neposkytovali dostatočnú oporu. 4. VEKOVÉ ZLOŽENIE OBYVATEĽSTVA - ROZDELENIE PODĽA VEKOVÝCH SKUPÍN Obyvateľstvo Slovenska vykazuje v posledných desaťročiach známky starnutia. V rokoch 1970 až 1991 sa priemerný vek obyvateľstva zvýšil z 31,7 rokov na 33,6 rokov, roku 2001 na 36,1 rokov. Starnutie maďarského obyvateľstva pokračuje rýchlejším tempom ako je tomu v celoštátnom meradle. Roku 1970 bol priemerný vek maďarského obyvateľstva na Slovensku 34 rokov, čo je o 2,3 rokov viac ako celoštátny ukazovateľ, roku 1991 to bolo 36,2 rokov (o 2,6 rokov viac) a roku 2001 to bolo už 39,0 rokov (o 2,9 rokov viac). Zloženie obyvateľstva Slovenska podľa biologických vekových skupín sa významne zmenilo: počet osôb v predproduktívnom veku (0 - 14-ročných) sa znížil o 298 468 (z 1 313 961 na 1 015 493) a ich pomerné zastúpenie kleslo z 24,9 % na 18,9 %. Počet osôb v produktívnom veku (15 - 59-ročných) sa zvýšil o
