Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
162 László Gyurgyík Tabulka 3 Rozloženie obyvateľstva maďarskej národnosti na Slovensku podľa etnického charakteru sídel s počtom obyvateľov maďarskej národnosti nad 1000 osôb alebo nad 10 % (1991, 2001) Podiel obyvateľov maďarskej národnosti v sídlach (etnický charakter osídlení) 1991 2001 Počet miest Počet obyvateľov maď. národnosti Počet miest Počet obyvateľov maď. národnosti Rast/pokles počtu obyvateľov maďarskej národnosti Menej ako 10 %, ale viac ako 100 osôb 4 33 952 3 26 880-7 072 10-50% 10 62 360 10 53 980- 8 380 50 - 80 % 10 77 870 12 96 485 18 615 Viac ako 80 % 4 42 891 2 16 447- 26 444 Spolu 28 217 073 27 193 792-23 281 Roku 2001 bolo na Slovensku 27 takých miest, kde sa aspoň 1000 obyvateľov hlásilo k maďarskej národnosti (tabuľka 3). V 14 mestách bol podiel maďarského obyvateľstva vyšší ako 50 %. V porovnaní s rokom 1991 klesol počet maďarských miest s aspoň tisíc obyvateľmi o jeden (počet Maďarov žijúcich vo Veľkom Krtíši klesol pod 1000 osôb). Zmenil sa aj podiel Maďarov žijúcich v mestách: počet silne väčšinovo maďarských miest sa znížil zo štyroch na dve mestá. Roku 2001 žilo v štyroch mestách vyše desaťtisíc Maďarov (roku 1991 to bolo ešte päť miest). Údaje z roku 1991 uvádzame v zátvorke. V Komárne žilo 22 452 osôb (23 745), v Dunajskej Strede 18 756 osôb (19 346), v Bratislave 16 451 osôb (20 312), v Nových Zámkoch 11 632 osôb (13 350 ). Počet Maďarov v Košiciach klesol pod 10 tisíc - na 8 940 osôb (10 760). V najväčšom množstve ubudlo maďarské obyvateľstvo v Bratislave, o 3 861 osôb. O 1000 - 2000 obyvateľov maďarskej národnosti ubudlo v ďalších 6 mestách. V Košiciach bolo o 1 820, v Nových Zámkoch o 1 718, v Komárne o 1 293, v Lučenci o 1 045 a v Sali o 1 021 menej Maďarov ako roku 1991. Podiel Maďarov sa znížil vo všetkých mestách (v niektorých mestách sa pritom zvýšil, inde sa znížil celkový počet obyvateľstva). Pokles je spravidla nepriamo úmerný podielu Maďarov žijúcich v daných sídlach. Relatívne najvyšší pokles - vyše 20 % - sa ukazuje v Lučenci (21,0 %), v Senci (20,5 %) a vo Veľkom Krtíši (20,1 %), najnižší pokles, menej ako 3 % vidíme v Kolárove (2,3 %), v Čiernej nad Tisou (2,6 %) a vo Veľkom Mederi (2,8 %) (pozri tabuľku 2, Prílohy). 3. ROZDELENIE OBYVATEĽSTVA MAĎARSKEJ NÁRODNOSTI NA SLOVENSKU PODLÁ ÚZEMNOSPRÁVNYCH CELKOV A PODĽA REGIÓNOV Vo verejnosprávnej praxi bývalého Československa tvorili nižšiu úroveň územnosprávneho členenia tzv. „malé“ alebo „veľké“ okresy. Po zmene režimu roku 1989 došlo k decentralizácii verejnej správy. Zrušila sa celé desaťročia platná trojstupňová hierarchia verejnosprávnych celkov (kraje, okresy, obce). Po zrušení krajov sa medzi okresmi a obcami vytvoril jeden medzičlánok, obvod. Územie štátu sa rozdelilo na 121 obvodov.13 Po rozpade Československa sa územie Slovenskej republiky počnúc rokom 1996 rozčlenilo na 8 krajov a 79 okresov (tabuľka 4). Zmeny vo vývoji etnickej štruktúry krajov a okresov Slovenska v deväťdesiatych rokoch môžeme zistiť až po prepočítam údajov z roku 1991 na územnosprávne členenie platné od roku 1996. Spomedzi ôsmich okrajov v dvoch prekračuje pomer maďarského obyvateľstva 20 %, v ďalších dvoch 10 %.
