Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Lajos Mészáros: Československy (Slovensky) ustavny system
142 Lajos Mészáros Proces rozdelenia Československa sa stal de facto nezvrátitelným, ale bolo treba vyvodiť aj konzekvencie de iure. Ústavné základy týchto konzekvencií sa položili 13. novembra, ked Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon o rozdelení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a odovzdaním majetku Českej republike a Slovenskej republike. 25. novembra 1992 bol minimálnou parlamentnou väčšinou prijatý ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý stanovil dátum nadobudnutia účinnosti zákona na deň 1. januára 1993, čo znamenalo, že Československo, vrátane jeho štátnych orgánov, armády, orgánov štátnej bezpečnosti a štátnych inštitúcií, prestane 31. decembra 1992 existovať. Osobitosťou tohto zákona bolo to, že následníckym štátom predpisoval určité povinnosti, predovšetkým kooptáciu poslancov federálneho parlamentu za jednotlivé republiky do parlamentov následníckych štátov, ako aj zákaz používania československých štátnych symbolov následníckymi štátmi. Plnenie týchto povinností bolo otázne už počas legislatívneho procesu rozdelenia federácie, veď Česká republika si čoskoro privlastnila štátnu vlajku bývalého Československa. Z ústavnoprávneho pohľadu je pozoruhodné aj to, že orgán zvolený ako federálny parlament sa uzniesol na zrušení federácie a aj seba samého. Federálny parlament prekročil hranice politickej legitimity danej volebnými programami politických strán v ňom zastúpených, veď s výnimkou jedinej slovenskej strany (SNS) pred voľbami ešte nikto prípadné rozdelenie Československa ani len nespomínal. Teoreticky sa tu vynára otázka negatívnej ústavnej moci, menovite to, či bol federálny parlament formálne oprávnený vyhlásiť zrušenie federácie. Bolo by, pravda, jednoduchšie, keby o rozdelení rozhodlo referendum, ale vtedy bola už likvidácia federácie v takom pokročilom štádiu, že referendum bolo neuskutočniteľné a je nesporné, že spoločný štát by sa nedal zachrániť ani v prípade väčšiny hlasov proti zrušeniu federácie. Situácia Československa bola v období medzi 1. októbrom 1992 a 31. decembrom z ústavnoprávneho hľadiska dosť nezvyčajná, totiž obidva právne subjekty mali rozdielnu východiskovú situáciu. Národná rada Slovenskej republiky 1. septembra 1992 prijala ústavu novej, nezávislej Slovenskej republiky, ktorá vstúpila do platnosti 1. októbra 1992 napriek tomu, že de iure ešte existoval spoločný štát. Ústava Českej republiky bola prijatá 16. decembra 1992, platnosť a účinnosť nadobudla až po rozdelení Československa, teda 1. januára 1993. Po rozpade československej federácie si bývalé členské štáty samostatne budovali svoj ústavný systém. Prvým januárom 1993 sa začalo nové obdobie ústavného života Slovenska. Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k demokratickej štátnej forme. Jediným nositeľom suverenity a štátnej moci je ľud. Slovenská republika je právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo, hoci cirkev nie je odlúčená od štátu. Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, štátne orgány môžu konať len v medziach zákona. Ústava, ktorá sleduje predovšetkým rakúsko-nemecký vzor, obsahuje v Európe prijatý a uznaný katalóg prirodzených ľudských práv a slobôd. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené a aj v zbierke zákonov majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah práv a slobôd. Preambulu Ústavy Slovenskej republiky charakterizuje dôraz kladený na národný princíp, veď táto sa začína slovami „My, národ slovenský...“. Ústava povýšila slovenský jazyk na úroveň štátneho jazyka, zároveň však predpokladala prijatie osobitného zákona o používaní menšinových jazykov. Článok vymedzujúci práva národnostných menšín a etnických skupín bol prebratý z Listiny základných ľudských práv a slobôd, ktorá však tým nestratila účinnosť.
