Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Lajos Mészáros: Československy (Slovensky) ustavny system
Československý (slovenský) ústavný systém 143 Politický systém Slovenskej republiky je založený na systéme viacerých strán a hnutí. Ústava Slovenska ustanovuje republikovú formu vlády so zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou na základe trojdelenia moci. Národná rada Slovenskej republiky je volená na štyri roky, tvorí ju stopäťdesiatčlenný jednokomorový parlament, ktorý je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom v krajine. Jej výlučná zákonodarná právomoc je doplnená inštitútom referenda (ľudového hlasovania), jedným z prvkov priamej demokracie. Poslanci nemajú imperatívny mandát, svoje poverenie vykonávajú samostatne podľa svojho vedomia a svedomia. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním na základe princípu pomerného zastúpenia. Slovensko tvorí jeden volebný obvod (do roku 1998 boli 4 volebné obvody). Aktívne volebné právo majú občania, ktorí dovŕšili 18. rok svojho života, pasívne volebné právo majú občania, ktorí dovŕšili 21. rok svojho života. Pre politické strany a hnutia je určený 5 % prah pre vstup do parlamentu. Koalície zložené z dvoch alebo troch strán musia dosiahnuť 7 %, ešte väčšie politické združenia 10 %. Kandidačné listiny nie sú viazané, voliči môžu prideliť 4 preferenčné hlasy. Poradie na kandidátke sa mení vtedy, ak niektorý z kandidátov získa 3 % preferenčných hlasov (do roku 2002 10 %) zo všetkých hlasov odovzdaných pre danú stranu (hnutie, koalíciu). Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou prezidenta republiky, sudcu, prokurátora, príslušníka policajného zboru, príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže a vojaka z povolania. Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov. Na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas väčšiny prítomných poslancov, ak ústava nestanovuje inak. Na prijatie alebo pozmenenie ústavy alebo ústavného zákona a na vypovedanie vojny inému štátu je potrebná aspoň trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov (teda aspoň 90 hlasov). V ústavnom poriadku Slovenskej republiky prvoradou formou výkonu suverenity ľudu je zastúpenie na základe slobodných volieb. Referendum (ľudové hlasovanie) - ako prostriedok výkonu priamej demokracie - je mimoriadnym inštitútom, doplňujúcim zastupiteľskú formu parlamentnej demokracie. Podľa ústavy je vypísanie referenda povinné v prípade vstupu štátu do zväzku s inými štátmi alebo vystúpenia z takéhoto zväzku. Referendom sa môže rozhodovať aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu, v takomto prípade má referendum fakultatívny charakter. Na základe výkladu ústavného súdu z roku 1998 ústava nemôže byť referendom priamo pozmenená. Ústava taxatívne stanovuje, že predmetom referenda nemôžu byť základné ľudské práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. Referendum v tej istej veci možno zopakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania. Na Slovensku sa doteraz uskutočnilo viac ako pol tucta referend, ale platné bolo referendum len v jednom prípade, v prípade referenda o vstupe do Európskej únie, konanom v roku 2003. Roku 1997 minister vnútra zmaril referendum o priamej voľbe prezidenta. Pri parlamentnom prerokúvaní zákona o používaní jazyka menšín roku 1999 opozícia iniciovala podpisovú akciu v záujme vyhlásenia
