Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Lajos Mészáros: Československy (Slovensky) ustavny system
Československý (slovenský) ústavný systém 141 práv a občianskych práv, prijalo v januári 1991 Listinu základných práv a slobôd. Ústavná listina svojím významom ďaleko presiahla všetky dôležité dokumenty, ktoré boli z hladiska ľudských práv prijaté dovtedy po roku 1989. Tento dokument zakotvil základné Iudské práva a slobody, politické práva, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, právo na spravodlivý súdny proces a na inú právnu ochranu. Listina garantuje aj práva národnostných menšín a etnických skupín, pričom stanovuje, že príslušnosť k akejkolvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nemôže byť nikomu na ujmu. Pre občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku a združovať sa v národnostných združeniach. Podrobnosti mali byť ustanovené vykonávacím zákonom. Ďalej, na základe Listiny je pre občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám za podmienok určených zákonom zaručené aj právo na vzdelávanie v ich materinskom jazyku, právo na používanie materinského jazyka v úradnom styku a právo zúčastňovať sa na správe vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín. Z aspektu práv menšín sa Listine vytýkalo to, že sa ňou zrušila platnosť a účinnosť „národnostného“ ústavného zákona z roku 1968, v zmysle ktorého boli menšiny považované za štátotvorné entity, ďalej, že praktickú realizáciu menšinových, najmä jazykových ľudských práv zverila do pôsobnosti Jednoduchých“ vykonávacích zákonov (často aj podzákonných noriem), čo viedlo neskoršie k vážnym napätiam. Pozornosť si zasluhuje ešte pôvodný prvý odsek článku 6 Listiny, ktorý ustanovil, že „zákony a iné právne predpisy musia byť uvedené do súladu s Listinou základných práv a slobôd najneskôr do 31. decembra 1991. Týmto dňom strácajú účinnosť ustanovenia, ktoré nie sú v súlade s Listinou základných práv a slobôd“. Jirí Boguszak, český profesor práva a jeden z autorov textu Listiny v súvislosti s uvedeným ustanovením vyjadril prekvapenie, že citované ustanovenie nebolo uplatnené v procese revízie platnosti niektorých prezidentských dekrétov z roku 1945, (ktoré sa dodatočným schválením Dočasným národným zhromaždením ČSR 28. októbra 1945 stali zákonmi alebo ústavnými zákonmi), namiesto toho sú tieto dekréty označované za „skonzumované“. Jedným z určujúcich momentov procesu zmeny režimu v Československu bol formálny rozchod republík tvoriacich federáciu. Otázka štátoprávneho usporiadania, čiže vzťah Čechov a Slovákov, bola začiatkom deväťdesiatych rokov neustále na programe dňa. Konečný impulz k jej usporiadaniu dali parlamentné volby v júni 1992. Situácia po voľbách ukázala, že dovtedajší štátny zväzok znamená neprekonateľnú prekážku v ďalšom ústavnom vývoji. Rozhodujúca väčšina verejnosti však odmietala myšlienku rozdelenia Československa, žiadala referendum, ktoré by dodalo legitimitu niektorej z navrhovaných foriem riešenia. Navyše, podlá vtedy platných zákonov bolo vypísanie referenda pri rozhodovaní o otázke štátoprávneho usporiadania povinné. Potom, čo Slovenská národná rada 17. júla 1992 jednostranne deklarovala zvrchovanosť Slovenskej republiky, prezident republiky Václav Havel rezignoval z funkcie. Federálne zhromaždenie však nemalo v úmysle namiesto neho zvoliť ďalšieho prezidenta. Bolo preto veľmi dôležité, aby sa neodvratný rozpad spoločného štátu aj za týchto podmienok uskutočnil kultúrnym, pokojným, „zamatovým“ spôsobom. Skutočnosť, že takým napokon bol, vysoko ocenila celá medzinárodná komunita, v tej dobe znepokojená eskaláciou napätia sprevádzajúceho rozpad Juhoslávie. Výsledkom rokovaní o rozdelení štátu, ktoré viedli medzi sebou predstavitelia víťazných strán parlamentných volieb, sa 21. júla 1992 zrodila politická dohoda o spoločnom podaní návrhu zákona o zániku federácie vo Federálnom zhromaždení.
