Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Lajos Mészáros: Československy (Slovensky) ustavny system
Československý (slovenský) ústavný systém 139 sobom. Tieto dekréty boli založené aj na uplatňovaní princípu kolektívnej viny a legitimovali možnosť extrémneho obmedzenia až odobratia vlastníctva, obmedzenia jazykových práv, ich výsledkom bola úplná strata občianskych a politických práv príslušníkov maďarskej komunity („roky bez domoviny“). Koncepciu ústavnoprávnej kontinuity predmníchovskej Československej republiky vážne naštrbil aj dekrét o vytvorení sústavy národných výborov. Autonómia Slovenska nebola zakotvená v ústavnom zákone takým spôsobom, ako roku 1938, v skutočnosti sa však nositeľom politickej autonómie stal nový mocenský orgán — Slovenská národná rada, ktorá vznikla revolučnou cestou počas Slovenského národného povstania. (Neskôr úlohu nositeľa politickej autonómie prebral Zbor povereníkov.) Postavenie Slovenskej národnej rady bolo politicky upravené v Košickom vládnom programe. V tomto dokumente je Československá republika zakotvená ako národný štát dvoch rovnoprávnych národov, Čechov a Slovákov, teória čechoslovakizmu teda v ňom bola už odmietnutá. Obdobie rokov 1948 - 1960 sa nazýva aj obdobím obmedzenej autonómie. Vo februári 1948 prevzali komunisti moc sčasti ústavnými, ale predovšetkým neústavnými prostriedkami. Začalo sa obdobie falošného parlamentarizmu pod vedením jednej strany. V tzv. Ústave 9. mája z roku 1960 bolo Československo definované ako jednotný štát dvoch rovnoprávnych slovanských národov, Čechov a Slovákov. Podľa ústavy boli na Slovensku nositeľmi a vykonávateľmi štátnej moci slovenské národné orgány - Slovenská národná rada a Zbor povereníkov. Slovenská národná rada bola volená na šesť rokov podľa pomerného volebného systému, ale na základe jednotnej kandidátky Národného frontu, v ktorom mala Komunistická strana Slovenska vedúcu pozíciu. Zbor povereníkov bol orgánom štátnej a výkonnej moci. Nová ústava bola koncipovaná podľa sovietskeho vzoru. Strany zjednotené v Národnom fronte prakticky stratili svoju osobitnú subjektivitu, politická súťaž nemohla existovať. Vlastnícke právo bolo obmedzené, priznanie ľudských práv ostalo len v deklaratívnej rovine. Inštitúcia ústavného súdu bola z ústavy vyňatá. V období platnosti socialistickej ústavy v rokoch 1960 - 1968 bola ponechaná unitárna forma vlády, ale rozsah autonómie Slovenska sa zúžil, najmä v dôsledku zrušenia Zboru povereníkov. Celý systém vládnej moci bol založený na vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa (KSČ), takúto úlohu mala na Slovensku Komunistická strana Slovenska (KSS) ako územná organizačná jednotka KSČ. Systém vládnutia sa z predchádzajúceho parlamentného systému - ktorý si formálne udržal trojdelenie moci — premenil na „vládnutie pracujúceho ľudu prostredníctvom svojich zastupiteľských zborov“, kde bol zastupiteľský orgán parlamentného typu nielen najvyšším zákonodarným orgánom, ale zahŕňal v sebe všetku moc. Ostatné orgány (prezident republiky, vláda, prokuratúra) neboli založené na rozdelení moci, ale na rozdelení práce a v konečnom dôsledku za svoju prácu zodpovedali najvyššiemu zastupiteľskému orgánu. Na Slovensku bola zákonodarná a výkonná moc ešte pevnejšie prepojená. Slovenská národná rada vystupovala v podstate ako orgán štátnej moci a štátnej správy. Poslanci stočlenného zákonodarného zboru mali imperatívny mandát. Do kompetencie Slovenskej národnej rady patrilo zákonodarstvo národného alebo regionálneho charakteru, ktoré muselo byť v súlade s československým zákonodarstvom. Z hľadiska ústavného vývoja Slovenska je významný rok 1968, keď vzniklo politické rozhodnutie o federalizácii dovtedy unitárneho československého štátu. Podľa prvého článku ústavného zákona č. 143/1968 „Československá socialistická republika je federatívny štát dvoch rovnoprávnych bratských národov, Čechov a Slovákov“. Vládnutie formou zastupiteľských zborov pracujúceho ľudu zostalo zachované aj po tomto období. Slovenská národná rada zosta-
