Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Kálmán Petőcz: Úvod k Slovenskému Vydaniu
KÁLMÁN PETŐCZ ÚVOD K SLOVENSKÉMU VYDANIU Publikácia Maďari na Slovensku. (1989 — 2004): Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie vyšla v maďarskom origináli prvý krát koncom roku 2004. Jedným z jej duchovných otcov je Péter Hunčík, ktorý stál - vtedy ešte ako riaditeľ Nadácie Sándora Máraiho — aj pri zrode publikácie Slovensko 1995: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Súhrnné správy o spoločenskom, politickom, hospodárskom a kultúrnom vývoji na Slovensku sa odvtedy stali hľadanou príručkou domácich i zahraničných politických a ekonomických analytikov, novinárov, politikov, ale aj radových občanov, zaujímajúcich sa o veci verejné. Ich prezentácia je každoročne očakávanou udalosťou. Od roku 1997 tieto správy vydáva Inštitút pre verejné otázky, založený Martinom Bútorom. Približne 10 percent populácie Slovenskej republiky tvoria Maďari. Aj maďarská menšina prešla od pádu komunizmu a následnej zmeny režimu obrovským vývojom. Jej predstavitelia zohrali nesporne významnú úlohu pri samotných revolučných udalostiach v novembri 1989, pri budovaní základov demokratického zriadenia a právneho štátu v Československu a neskôr na Slovensku, významným spôsobom prispeli k úspešnému zavŕšeniu snáh o integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO. Komplexná, nezávislá a objektívna analýza udalostí nedávnej minulosti tak, ako ju videli a prežívali Maďari na Slovensku, však na našom knižnom trhu dlho chýbala. Neexistencia takejto súhrnnej sebareflexie bola velkým dlhom maďarských intelektuálov na Slovensku voči príslušníkom vlastnej komunity, ale i voči slovenskej verejnosti. Politická a intelektuálna elita maďarskej menšiny na Slovensku sa v uplynulých osemnástich rokoch nezriedka zmietala v polemikách a sporoch. Boli to väčšinou spory týkajúce sa substantívnych otázok stratégie a taktiky menšinového politizovania, vzťahu k „materskej krajine“, princípov a podmienok zachovania a rozvoja identity Maďarov na Slovensku. Často však boli tieto spory — tak ako ostatne i vo väčšinovej komunite Slovákov - motivované aj prestížnymi hľadiskami, osobnými záujmami, snahou o získanie väčšieho vplyvu a podielu na moci. Pravda, zaujať správny postoj bolo niekedy velmi ťažké, hlavne v období 1992 - 1998, ked účelové vyvolávanie etnického napätia patrilo do stáleho inštrumentária vtedajších vládnych strán. Reakcie maďarských politikov takisto nenechávali na seba dlho čakať. Pravdu povediac, maďarské iniciatívy nenachádzali vždy pochopenie ani u politikov tzv. štandardných slovenských strán a predstavitelov slovenskej intelektuálnej elity. Otázka, kto má väčší podiel na vyvolávaní napätia v slovensko-maďarských vnútroštátnych a medzištátnych vzťahoch, permanentne zamestnáva slovenskú spoločnosť už od začiatku roku 1990, keď sa skončilo euforické obdobie novembrových a decembrových týždňov roku 1989, označované ako „nežná revolúcia“. Predložená publikácia reaguje na potrebu vydania súhrnného diela, ktoré by vnieslo viacej svetla aj do doteraz neobjasnených momentov života maďarskej menšiny a jej
