Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Judit Hamberger: Strana madarskej kolície v slovenskej vláde
Strana maďarskej koalície v slovenskej vláde 133 POZNÁMKY 1. Prvé dva roky účinkovania SMK vo vláde podrobne analyzuje László Szarka vo svojej stati A szlovákiai Magyar Koalíció Pártjának kormányzati szerepvállalásáról. Regio, 2000, 11, č. 4, s. 122 - 149. 2. Madari sa v slovenskom demokratickom politickom systéme po roku 1990 podiefali na plnení vládnych úloh už v rokoch 1990 až 1992, ked Madarská nezávislá iniciatíva (MNI) prijala účasť vo vláde v rámci volebnej aliancie s Verejnosťou proti násiliu (VPN). Na jar roku 1994 vláda Jozefa Moravčíka, striedajúca Vladimíra Mečiara, zvažovala prizvanie Maďarskej koalície - ako demokratického politického subjektu - do vládnej koalície. Vtedy však na tento krok slovenská demokratická politická elita nemala odvahu. Uchádzala sa len o tichú podporu Maďarskej koalície zvonka, z opozície. 3. Podľa ministra Koncoša je toto riešenie výhodné len pre Maďarov na južnom Slovensku (napriek tomu, že zo 458 tisíc ha pôdy neznámych vlastníkov sa len 131 tisíc ha nachádza v okresoch so zmiešaným obyvateľstvom). Politici SMK chceli tieto otázky riešiť s odvolaním sa na text koaličnej zmluvy a vládneho programu tak, aby boli zohladnené aj záujmy maďarskej menšiny. Minister pôdohospodárstva Koncoš odôvodňoval svoju snahu vylúčiť z tejto veci Maďarov ideologickými argumentmi, napríklad tým, že maďarskí politici sa usilujú o revíziu a o zrušenie Benešových dekrétov. Mesežnikov, Grigorij: Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In: Mesežnikov, Grigorij — Ivantyšyn, Michal (eds.): Slovensko I99S - 1999: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 1999, s. 91. 4. Napríklad podlá návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 mali o rozdelení všetkých finančných prostriedkov určených na podporu kultúry národnostných menšín rozhodovať krajské úrady. Predstavitelia SMK trvali na tom, aby sa jednotlivé sumy viazali priamo ku konkrétnym menšinovým kultúrnym aktivitám. Keďže koaliční partneri sprvoti túto požiadavku odmietali, poslanci SMK bojkotovali zasadania parlamentu, ktoré tým stratili uznášaniaschopnosť. Výsledkom tlaku bolo to, že slovenská časť koalície nakoniec súhlasila s návrhom SMK. Mesežnikov, Grigorij: Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In: Kollár, Miroslav - Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2000: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2000, s. 37. 5. Tamtiež, s. 22. 6. V oblasti uplatňovania jazykových právami urobila aj táto vláda určité kroky smerujúce k rigidnejšej interpretácii zákona o štátnom jazyku. Minister kultúry (Milan Kňažko) chcel v auguste 2000 navrhnúť opatrenia, ktorými by sa trestalo porušovanie jazykového zákona. Podlá dôvodovej správy sa mal klásť prísny dôraz na kontrolu vyučovania a používania slovenského jazyka na národnostných školách. SMK proti návrhu protestovala, avšak ani koaliční partneri ho nepodporili, podporila ho len opozícia. 7. Zákon upravujúci hranice vyšších územných celkov bol prijatý v podobe výslovne nevýhodnej pre Maďarov. Aj zákon upravujúci spôsob volby predsedov samosprávnych krajov a jeho realizácia sledoval rovnaký zámer: zrejme na základe protimadarských pohnútok bol prijatý dvojkolový spôsob volby predsedov VUC. (Všetky ostatné volby na Slovensku sú jednokolové.) Takáto úprava mala zabrániť tomu, aby bol za predsedu samosprávneho kraja zvolený maďarský kandidát. Samotné volby do orgánov samosprávnych krajov, ich priebeh a výsledok v plnej miere odzrkadlovali protimaďarské postoje a nedôveru slovenskej politickej elity a slovenskej spoločnosti voči Maďarom (obzvlášť sa to prejavilo pri voľbách do orgánov trnavského a nitrianskeho samosprávneho kraja). 8. Na základe váhy SMK v koalícii mala funkcia predsedu parlamentu patriť Bélovi Bugárovi, koaliční partneri to však neprijali. Post predsedu Národnej rady napokon obsadil predseda Kresťanskodemokratického hnutia. Slovenská spoločnosť vraj ešte nebola pripravená na to, aby predsedom jej parlamentu bol Maďar. Aj samotný Béla Bugár sa vyslovil v tom zmysle, že slovenská politika ešte k takémuto kroku nedozrela. Dostál, Ondrej: Národnostné menšiny. In: Kollár, Miroslav — Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2002: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Zv. I. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2002, s. 209. 9. SMK získala šesť miest štátnych tajomníkov: ministerstva financií, ministerstve zahraničných vecí, ministerstva školstva, ministerstva kultúry, ministerstva hospodárstva a ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Ďalej obsadí-
