Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Judit Hamberger: Strana madarskej kolície v slovenskej vláde
Strana maďarskej koalície v slovenskej vláde 129 zmluvy. Maďari vo vláde opätovne zdôrazňovali, že dohodnuté pravidlá koaličnej spolupráce je potrebné dodržiavať. Ich nedodržanie totiž často viedlo k ohrozeniu koalície. Pri dohodách o právnych normách, ktoré boli z hladiska maďarskej menšiny dôležité, ba kľúčové, partneri buď ignorovali požiadavky SMK, alebo ju donútili k vážnym kompromisom v meritómych otázkach. Maďari počnúc rokom 1999 často krát nadobúdali pocit, že sú v rámci koalície vytesnení do opozície. Konflikty sa vynárali nielen v súvislosti so špecifickými maďarskými požiadavkami, ale aj v zásadných politických otázkach všeobecného charakteru. Politickí predstavitelia maďarskej menšiny pôsobia na slovenskej parlamentnej scéne a vo vládnej politike od roku 1990 ako stabilizujúci faktor. Tie procesy v uplynulých štrnástich rokoch, ktoré mali slúžiť naplneniu euroatlantických integračných ambícií Slovenska, priniesli so sebou - s väčšími či menšími okľukami - posilnenie záruk politickej demokracie. Politickí predstavitelia maďarskej menšiny (ako aj celá maďarská menšinová komunita) urobili veľa pre demokratizáciu slovenskej spoločnosti. Ak si to vyžadovali aktuálne okolnosti alebo strategické záujmy krajiny, dokázali maďarskí politici na Slovensku - či už v opozícii, alebo vo vláde — odsunúť do úzadia svoje prvoradé ciele spojené s rozvojom národnej identity. Urobili to predovšetkým v záujme toho, aby kvôli politickým chybám slovenských partnerov neutrpeli ujmu krehké demokratické inštitúcie a naštartované demokratické procesy. Za tento svoj postoj sa im občas dostalo zo slovenskej strany aj akého-takého uznania. Prizvanie Strany maďarskej koalície do vlády Slovenskej republiky nemá len symbolický význam. Bol to odkaz smerom k zahraničiu, ale aj dovnútra, smerom k slovenskej spoločnosti. Navonok to bolo znakom posilnenia politiky zameranej na integráciu do euroatlantických štruktúr, dovnútra zas deklaráciou spoločnej vôle dodržiavať zásady parlamentnej demokracie, princípov právneho štátu. SMK aj ako menšinová strana aktívne participuje na riešení spoločenský’ch problémov v širšom slova zmysle a nezaoberá sa výlučne maďarskými menšinovými problémami. Táto skutočnosť napomáha odstraňovaniu nedôvery demokratieky zmýšľajúcich Slovákov voči Maďarom. Pôsobenie SMK vo vláde v očiach Slovákov postupne napráva negatívny obraz vytvorený o Maďaroch. Vynaložené úsilie a vložené investície sú veľké, odmena a výsledky sú malé. V hre je však hlavne integrácia, pozitívny obraz krajiny, a to má SMK neustále na zreteli. To, či je to málo alebo veľa, sa dá posúdiť len v strednodobom horizonte. Pri posudzovaní krátkodobej úspešnosti činnosti SMK sa názor}’ líšia, dokonca sú protirečivé. Podľa jedného názoru je správne, že SMK zotn’ala v koalícii takmer aj za cenu straty politickej tváre, podľa iného názoru však týmto postupom maďarská politická reprezentácia veľa stratila. Prieskumy však potvrdzujú, že väčšia časť Maďarov na Slovensku zotrvanie SMK v koalícii podporuje. Úspechom je aj to, že intenzita protimaďarských nálad v oficiálnej rovine klesla, čo spätne vplýva i na verejnú mienku. Vyjadrenia maďarských verejných činiteľov, pri ktorých by bol predtým okamžite oheň na streche, sú sprevádzané menšou mierou nervozity a hystérie ako počas predchádzajúcich vlád Vladimíra Mečiara. Aj keď pokrok nie je veľký, predsa sa začal proces, ktorý je pre budúcnosť slovensko-madarských vzťahov mimoriadne dôležitý, obzvlášť pre spolužitie slovenskej väčšiny a maďarskej menšiny. Prizvanie SMK do vlády je zo strany Slovákov ústretovým krokom, prijatie pozvania Maďarmi je zas potvrdenie toho, že nie sú protislovenskí. SMK dokázala, že je pripravená nielen na ochranu maďarských menšinových záujmov, ale je schopná a spôsobilá robiť aj celoštátnu politiku. Účasť SMK vo vláde priniesla dva dôležité výdobytky: prispela k tomu, že pre euroatlantické zoskupenia sa Slovensko stalo prijateľnejším, „slušnejším“ partnerom, a zároveň
