Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Judit Hamberger: Strana madarskej kolície v slovenskej vláde
Strana maďarskej koalície v slovenskej vláde 125 nov koalície súhlas so zriadením maďarskej univerzity v Komárne.'* Koalícia v tomto vládnom cykle vyriešila problém tak, že prijala zákon o zriadení univerzity v Národnej rade, čím zároveň eliminovala zdržiavaciu taktiku Akreditačnej komisie. Slovenský parlament teda v októbri 2003 prijal zákon o zriadení maďarskej univerzity. S podporou vlády tak vznikla v Komárne maďarská univerzita s tromi fakultami, a v septembri 2004 aj riadne začala svoju činnosť. Problém pôdy neznámych vlastníkov sa v prvom vládnom období nevyriešil, a stal sa politickou prioritou SMK v druhom cykle. V predchádzajúcom období dokázala Strana demokratickej lavice návrh SMK zablokovať napriek tomu, že vo vládnom programe sa koalícia k riešeniu problému zaviazala. Pôvodne sa mala táto pôda previesť do správy obcí, druhý vládny program v tejto súvislosti už uvádza, že pôdu treba previesť do vlastníctva obcí. Vo veci zriadenia maďarského biskupstva SMK žiadosť maďarských katolíkov mnoho rokov podporovala. V obidvoch vládnych cykloch sa touto požiadavkou maďarskej menšiny meritórne zaoberala, avšak Stála konferencia biskupov Slovenska ju neustále odmietala s odôvodnením, že o veriacich maďarskej národnosti je patrične postarané, navyše, veriaci maďarskej národnosti žijú na území viacerých diecéz. V tejto záležitosti sa slovenskí biskupi zhodli s maďarským biskupským zborom. Pravidlá katolíckej cirkevnej hierarchie podporujú slovenské národnonacionalistické postoje. Maďarské biskupstvo je považované na základe absolútneho súdu slovenského arcibiskupa (Jána Sokola) za zbytočné. Vymenovanie pomocného biskupa v apríli 2004, môžeme preto nazvať rovnako kompromisom ako polovičatým riešením. 2.2.1. Fungovanie koalície V súvislosti s otázkami týkajúcimi sa maďarskej menšiny je SMK v neustálom spore so slovenskými členmi koalície. Znamená to trvalé a vážne názorové nezhody, napríklad aj v otázke preambuly slovenskej ústavy. Čo sa týka obsahu a intenzity protimaďarských postojov, musíme rozlišovať medzi parlamentnou a vládnou politikou. V Národnej rade dokáže silná, národno-nacionalisticky cítiaca opozícia presadiť prijatie takých zákonov, uznesení a návrhov, ktoré sú ochotní podporiť aj niektorí predstavitelia koaličných strán. S takouto tichou podporou bolo už prijatých viacero protimaďarských zákonov napriek tomu, že SMK je členom vládnej koalície. Existencia podobných prípadov a situácií mimoriadne zaťažuje citlivé vzťahy v koalícii. V dôsledku toho už viackrát vznikla reálna hrozba, že SMK vystúpi z vlády. V prvom vládnom období bola hrozba vystúpenia z vlády silnejšia, ale aj v druhom období už viackrát došlo ku krízovým situáciám (a ešte k nim aj dochádza). Nemožno vylúčiť ani existenciu politických síl, ktoré majú záujem na tom, aby SMK vystúpila z vlády. S týmto cielom sa (najmä v parlamente) vytvárajú účelové spojenectvá, ktoré robia pomer koaličných a opozičných síl neprehľadným, a pri hlasovaniach sa ich pričinením vytvárajú zložité situácie.15 Poučená z prvého vládneho cyklu, kladie SMK v druhom období väčší dôraz na činnosť Koaličnej rady, ktorá predstavuje permanentné politické dohodovacie fórum. SMK bola v prvom vládnom cykle najstabilnejším subjektom koalície a je ním aj v druhom cykle. Základ tejto stability tkvie vo vnútornej súdržnosti strany, v sile a stabilite jej parlamentného klubu, v stabilnej voličskej podpore a v správaní sa v rámci vládnej koalície. SMK považuje stabilitu vlády za natoľko dôležitú, že nikdy neustupuje opozícii (čo nemožno povedať o všetkých členoch koalície ani počas prvej, ani druhej vlády Mikuláša Dzurindu), ani pri hlasovaniach o nedôvere voči jednotlivým členom vlády. Lojalitu SMK voči vláde dokazuje aj to, že počas účasti vo vláde v zásadných otázkach nezmenila názor, vždy dodržiavala dohody. Ultimáta predkladala len vtedy, ked partneri prijímali rozhodnutia v rozpore s dohodami. Aj v súčasnosti
