Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Judit Hamberger: Strana madarskej kolície v slovenskej vláde
126 Judit Hamberger sa snaží o dodržiavanie koaličnej zmluvy a o stabilitu koalície, takisto ako v prvom období.16 Toto konštatovanie platí paradoxne aj napriek tomu, že Béla Bugár ako predseda SMK viackrát - písomne aj ústne17 — vyzval premiéra Mikuláša Dzurindu, aby odstúpil, ked kvôli jeho politickému štýlu stratila koalícia v parlamente väčšinu.18 Pre obidve volebné obdobia je totiž charakteristické, že strany slovenských koaličných partnerov sa neustále oslabujú, rozpadávajú, transformujú, kvôli čomu sa situácia koalície - a tým aj vnútropolitická situácia — destabilizuje. Kvôli tomu vývoju stratila koalícia už roku 2004 parlamentnú väčšinu.19 V tejto labilnej situácii predstavuje 20 poslancov SMK opäť stabilizujúcu silu. Vo vláde sa vytvorili dva bloky, ktoré často stoja proti sebe, snažia sa vzájomne blokovať.20 Napätie v koalícii sa takto zosilňuje aj kvôli rozporom vyplývajúcim z rozdielneho politického štýlu jej jednotlivých členov. Charakter konfliktov, obava zo straty mocenského postavenia, ako aj obava z možného nastolenia inej vládnej alternatívy núti koaličných „partnerov“ k sústavným - niekedy až bezzásadovým — kompromisom. Kvalitu koaličných vzťahov výstižne ilustruje aj záležitosť spoločného koaličného kandidáta v prezidentských voľbách. Stvorkoalícia — v dôsledku vnútorných osobných sporov a politikárčenia najsilnejšej vládnej strany (Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie) postavila až troch prezidentských kandidátov. Jedine SMK nepostavila vlastného kandidáta a sústavne kritizovala svojich troch partnerov za ich krátkozrakosť. Je celkom prirodzené, že z prezidentských volieb vyšiel ako víťaz jeden z kandidátov opozície. Takáto miera nedostatku koaličnej súdržnosti sa môže stať aj osudovou. Prezidentské voľby, najmä ich výsledok, ako aj strata parlamentnej väčšiny sú faktory, ktoré postupne destabilizujú pomery vo vládnej koalícii. Bezzásadové dohody a „handlovanie“ sa stávajú reálnou možnosťou, ba nutnosťou. Napriek tomu, že politici SMK sú už druhý raz členmi slovenskej vládnej koalície, neustále pociťujú nedôveru zo strany slovenských členov koalície, ktorí ich stále považujú za akýsi cudzorodý element. Príčinu tohto postoja Slováci odôvodňujú absenciou lojality Maďarov voči slovenskému štátu a slovenskej vláde. Táto nedôvera sa najviditeľnejšie prejavuje v prípadoch reprezentácie Slovenska na medzinárodných fórach.21 Kvalita vzťahov v koalícii je z pohladu SMK — aspoň podlá výpovedí jej predstavitelov — aj v druhom cykle práve taká problematická, ako v prvom volebnom období, z mnohých aspektov je dokonca horšia. Predseda strany Béla Bugár kvôli tomu niekoľkokrát aj pozdvihol svoj hlas.22 Vládnu pozíciu SMK nesťažujú len vnútorné problémy, ale aj zahraničná politika maďarského štátu, viaceré kroky maďarskej vlády, ktorých zámerom je pomoc maďarským menšinám za hranicami Maďarska. Napätie v tejto záležitosti vrcholilo začiatkom roka 2002, ked maďarský parlament prijal zákon o žijúcich v susedných štátoch, a ked vo februári 2002 maďarský premiér Viktor Orbán vyslovil očakávanie, že zo slovenského a českého právneho poriadku budú odstránené účinky Benešových dekrétov. Tieto dve kauzy neohrozovali až natolko manévrovací priestor SMK vo vláde, ako skôr spôsobili zosilnenie atmosféry nedôvery. Na obranu slovenských národných záujmov (územie, suverenita, zvrchovanosť) voči Maďarom vystúpila nielen národno-nacionalistická opozícia, ale aj politici vládnej koalície na čele s premiérom a s kresťanskodemokratickými politikmi. Slovenská diplomacia mala voči návrhu zákona o zahraničných Maďaroch výhrady už roku 2001. Zdrojom napätia v rámci koalície sa stal zákon najmä na jar 2002, ked nadobudol účinnosť. Napätie sa vyhrotilo medzi SMK a premiérom, ako aj medzi SMK a ostatnými členmi koalície. Slováci vyčítali zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, že je diskriminačný (zvýhodňuje občanov SR maďarskej národnosti), jeho účinnosť sa má vzťahovať (aj) na územie Slovenska, čiže jeho cielom je aplikovať zákon iného štátu na obča-
