Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Judit Hamberger: Strana madarskej kolície v slovenskej vláde
Strana maďarskej koalície v slovenskej vláde 121 Slováci vo svojej politike voči maďarskej menšine s obľubou používajú metódu ,,o nás - bez nás“, voči ktorej sa v spoločnom štáte s Cechmi tak často ohradzovali, a uchyľujú sa k nej aj napriek tomu, že Maďari sú členmi vládnej koalície a rozhodnutia by v princípe mali byť konsenzné/’ V otázke reformy verejnej správy sa Maďarom dostalo v parlamente podobného ,,zaobchádzania“. Nový parlament po voľbách 1998 upravil zákon o komunálnych volbách do pôvodného stavu, a tým odstránil zo zákona tie ustanovenia, ktoré diskriminovali kandidátov neslovenskej národnosti. Predchádzajúca vládna koalícia totiž v júni 1998 zákon pozmenila tak, že sa na územiach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom zaviedla etnické kvóty. SMK neustále zdôrazňovala, že chce zlepšiť postavenie národnostných menšín prostredníctvom posilnenia postavenia a reálnych právomocí územných samospráv. Zasadila sa o vytvorenie takej viacstupňovej územnej samosprávy, ktorá je v súlade so zásadou subsidiarity a požiadavkou decentralizácie verejnej správy, ako aj so zásadou regionalizácie, podporovanou EU. Praktické uskutočnenie reformy verejnej správy považovala za jednu z najdôležitejšich podmienok rozdelenia štátnej moci. Posilnenie miestnych a regionálnych samospráv a rozšírenie ich právomocí teda tvorili a tvoria významnú časť programov SMK a bývalých maďarských strán. Reforma verejnej správy bola pre Maďarov strategickou otázkou, a preto vopred signalizovali, že ak sa reforma neuskutoční podľa pôvodného zámeru, vystúpia z vlády. Kľúčovou otázkou reformy verejnej správy bolo totiž to, akým spôsobom budú konštituované vyššie územné celky, aké majú mať kompetencie, kde majú byť hranice vyšších územných celkov („žúp“, VUC) a akú váhu môžu mať v rámci týchto celkov Maďari, tzn. ako bude maďarské obyvateľstvo — z hľadiska výkonu právomocí územnej samosprávy - novými administratívnymi v rámci Slovenska regionálne rozdelené. Postup prípravy reformy sa modifikoval vždy podľa aktuálnej intenzity pôsobenia maďarského komplexu a podľa toho, kto a akým spôsobom chcel hrať tzv. maďarskou kartou. Väčšia časť koaličných partnerov (a celá opozícia) sa usilovala o to, aby Maďari v regionálnych voľbách nezískali ani v jednom vyššom územnom celku prevahu, resp. aby sa ani v jednom VUC nedostali do dominantnej pozície. SMK presadzovala variant, podľa ktorého by na Podunajskej nížine vzniklo v rámci jedného vyššieho územného celku šesť takých okresov s prevahou obyvateľov maďarskej národnosti (to mala byť fzv. Komárňanská župa). Tento zámer všetky slovenské strany odmietli ako etnicky motivovanú iniciatívu, SMK však na svojom návrhu trvala a vopred signalizovala, že v prípade jeho odmietnutia vystúpi z koalície. Reforma územnosprávneho členenia vypracovaná vládnymi expertmi nepočitala ani s jediným územným celkom, kde by mali Maďari väčšinu. Kvôli vážnym nezhodám v otázke územnosprávneho členenia odložila koalícia konečné prerokovanie návrhu zákona v parlamente na jar až leto 2001. V júli 2001 bol napokon prijatý taký zákon, ktorý Maďarov značne pobúril. Hrozba vystúpenia SMK sa stala vážnym problémom. (Prijatie predmetného zákona bolo totiž aj jednou z podmienok začatia prístupových rokovaní s EU.) SMK začala svoje požiadavky vyostrovať (podľa istých hodnotení ultimatívne) roku 2000, ked sa dostal na program dňa zákon o územnej samospráve vyšších územných celkov, a keď sa stalo zrejmým, že koaliční partneri nebudú podporovať jej požiadavky7, zatiaľ čo ona podporovala prakticky všetky spoločné kroky koalície, zamerané na riešenie akýchkoľvek otázok spoločenského a hospodárskeho života. Ani ostré formulácie, ani ultimáta však úspech nepriniesli, a nakoniec aj zákon o reforme verejnej správy bol prijatý v rozpore s maďarskými požiadavkami. Pred prijatím veľkej novely ústavy roku 2001 chcela SMK opätovne podmieniť svoju podporu splnením niektorých svojich programových cieľov. Vyvíjala sústredené úsilie
