Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Judit Hamberger: Strana madarskej kolície v slovenskej vláde
122 Judit Hamberger v prospech ratifikácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, prevodu pôdy neznámych vlastníkov do vlastníctva obcí a zriadenia maďarskej fakulty na nitrianskej univerzite. V súvislosti s ratifikáciou Charty prebiehala v rámci koalície výmena názorov o tom, ku ktorým nariadeniam Charty by sa Slovenská republika mala pripojiť, aké záväzky by mala na seba prebrať. Čo sa týka prípravy učitelov v jazykoch národnostných menšín, predmetom sporu bolo to, či sa má zriadiť samostatná maďarská fakulta (prípadne fakulta národnostných menšín) v Nitre - čo chcela SMK - alebo bude postačovať, ak sa na existujúcich fakultách vytvoria národnostné oddelenia. Zo zoznamu požiadaviek - aj to len v dôsledku mimoriadneho tlaku SMK na koaličných partnerov — sa naplnila len ratifikácia Charty, Maďari však napokon novelizáciu ústavy podporili. Riešenie vo veci pôdy neznámych vlastníkov koalícia presunula až za rok 2002, v personálnych otázkach vo vzťahu Pozemkového fondu zas SMK prijala kompromis, že na jeho čelo síce nebude menovaný jej kandidát, ale predsedom správnej rady fondu bude odborník bez straníckej príslušnosti, ktorého navrhne SMK. V prvom vládnom cykle SMK nevedela uplatniť tie svoje strategicky dôležité požiadavky’, ktoré predtým presadila do vládneho programu. (Zákon o používaní jazyka menšín bol prijatý v podobe, s akou SMK nesúhlasila, zákon o územno-správnom členení bol prijatý v značne deformovanej podobe, namiesto 12 žúp, preferovaných Maďarmi, bolo vytvorených len 8, a v Nitre — kvôli odporu Akreditačnej komisie - napriek odporúčaniu vlády nevytvorili fakultu národnostných menšín. Nepodaril sa ani zámer prevodu pôdy neznámych vlastníkov do vlastníctva samospráv.) Napriek tomu SMK zostala vo vláde. V čase prvej Dzurindovej vlády sa vo vzťahu k maďarskej menšine realizovali len tie body vládneho programu, ktorých cieľom bola náprava najhrubších deformácií z obdobia vlád Vladimíra Mečiara. (Opätovné zavedenie dvojjazyčných vysvedčení, dvojjazyčnosť v školskej administratíve, obnovenie pravidiel financovania menšinových kultúr, zvýšenie a spravodlivejšie rozdeľovanie štátnych dotácií na ich rozvoj, obnovenie právnej subjektivity menšinových kultúrnych zariadení, odvolanie zámeru zavedenia alternatívneho, bilingválneho vyučovania v maďarských školách.) Nebol prijatý ani zákon o postavení národnostných menšín, ktorý popri vládnom programe predpokladá aj slovenská ústava. 2.2. Druhý koaličný vládny cyklus: od októbra 2002 Kým v období prvej koaličnej vlády bola koalícia príliš pestrá (lavicový blok: Strana občianskeho porozumenia, Strana demokratickej ľavice; pravicový blok: Slovenská demokratická koalícia, Strana maďarskej koalície), v druhom koaličnom vládnom cykle sa rýchlo vytvorila koaličná štvorka pozostávajúca zo stredopravých strán s podobnými programami (Slovenská demokratická a kresťanská únia [SDKU], Strana maďarskej koalície, Kresťanskodemokratické hnutie [KDH], Aliancia nového občana [ANO]). Pri zostavovaní vlády roku 2002 partneri - na rozdiel od situácie roku 1998 - nespochybnili miesto SMK v koalícii, ba pokladali za samozrejmé, že aj SMK je jej členom. Podľa predpokladov mala byť táto vláda bude oveľa stabilnejšia ako predošlá. Z pohľadu SMK tento stav nevyústil k odstráneniu všetkých zdrojov napätia, len tlmil protimaďarské cítenie slovenských koaličných strán a politikov. Protimaďarský postoj Kresťanskodemokratického hnutia sa v istých, napríklad personálnych otázkach, prejavil hneď na začiatku8 a bol zjavný aj zo strany niektorých politikov Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie. Rozdiel medzi oboma vládnymi cyklami môžeme vidieť aj v intenzite rôznych vnútropolitických a zahraničnopolitických tlakov. Kým v prvom cykle bolo vytvorenie „protimečiarovskej koalície“ z hľadiska zmeny vlády a zmeny politického smerovania život
