Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998
Menšinový politický pluralizmus... 105 mentné strany a tri menšinové maďarské strany (z nich Spolužitie s väčšími či menšími výhradami) boli zaraďované medzi „štandardné“ strany. Koaličné strany tretej Mečiarovej vlády však na základe ich politických programov, parlamentného správania a vystupovania na medzinárodnej scéne boli politológmi spravidla hodnotené ako strany „neštandardné“.32 Polemiky a rozpory, čoraz častejšie sa objavujúce vo vzťahoch troch maďarských strán, po voľbách zosilneli. Dôvodom bola skutočnosť, že namiesto spoločného parlamentného klubu, ktorý predpokladala zmluva o volebnej spolupráci, sa MKDH — v reakcii na niektoré sporné kroky Spolužitia — rozhodlo založiť samostatnú parlamentnú frakciu. Rozloženie síl medzi tromi stranami vtedy ešte charakterizovala jednoznačná prevaha Spolužitia, čo signalizovali aj výsledky komunálnych volieb v novembri 1994. Činnosť oboch parlamentných klubov nasmerovala vedúce orgány všetkých troch strán v dlhšom horizonte k úzkej spolupráci, najmä v situácii, keď Mečiarova vláda začala vyvíjala čoraz silnejší tlak na maďarskú menšinu. Úzka spolupráca bola mimoriadne potrebná najmä v parlamentnej debate o návrhu zákona o štátnom jazyku a o slovensko-maďarskej základnej zmluve a po tom, čo sa v prostredí slovenských strán posilnili nacionalistické nálady v súvislosti s oslavami 1 100 rokov založenia uhorského štátu v Maďarsku.33 Tretia vláda Vladimíra Mečiara sa snažila položiť základy asimilačnej praxe slovenského národného štátu v štyroch oblastiach: v jazykovej a školskej politike, vo vyostrení maďarsko-slovenských medzištátnych vzťahov, v potláčaní maďarskej menšinovej kultúry a v reorganizovaní verejnoprávneho postavenia obcí, okresov a regiónov s väčšinovo maďarským obyvateľstvom. Sám Mečiar vo svojej knihe výpovedí hodnotil maďarskú menšinovú politiku deväťdesiatych rokov ako vedomé šírenie ideológie maďarského iredentizmu, ktorému musela ním vedená slovenská vláda čeliť všetkými možnými prostriedkami. Podľa Vladimíra Mečiara nadácie pôsobiace v Maďarskej republike podporujú maďarské menšinové komunity za hranicami „obrovskými peniazmi“. „Na báze týchto peňazí sa podarilo vytvoriť strach, pomocou ktorého si iredentisti robia rukojemníkov z príslušníkov maďarskej menšiny. Strach má dve misky. Na jednej im vnucujú dojem, že sú druhotriedni občania, a na druhej, že ich Slováci budú asimilovať. Strach zjednocuje aj v tom, že vždy budú proti mne ako predstaviteľovi, ktorý určil hranice iredenty. Prejavilo sa to aj v prezidentských voľbách. Je to strach, ktorý umožňuje kontrolu nad územím, hospodárstvom, politikou aj školami. Kontrola zašla už veľmi ďaleko a je čas zastaviť ju.“34 Premiér na čele svojej tretej vlády nielenže nezabránil protimenšinovým krokom ministrov za Slovenskú národnú stranu, ale vo všetkých prípadoch ich považoval za opodstatnené. Účasť Slovenskej národnej strany vo vláde a čoraz radikálnejší národnoštátny nacionalizmus Mečiarovho HZDS dal v krátkom čase aj v konkrétnych krokoch pocítiť svoj vplyv. Ten sa prejavil predovšetkým v citeľnom zhoršovaní situácie maďarského školstva na Slovensku. Ministerstvo školstva pod vedením Evy Slavkovskej (SNS) sa pokúsilo zaviesť v maďarských školách na zmiešanom národnostnom území tzv. alternatívne vyučovanie, podľa ktorého sa mala určitá časť predmetov vyučovať aj na školách s vyučovacím jazykom maďarským po slovensky. Maďarským stranám na Slovensku sa s pomocou Zväzu maďarských učiteľov na Slovensku a Zväzu maďarských rodičov na Slovensku podarilo zmobilizovať maďarskú menšinovú verejnosť. Zápas o ochranu práv a o národnostné školstvo, ktorý vyústil do otvorených demonštrácií, pozorne sledovali aj európske organizácie. Max van der Stoel, Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny, navštívil na Slovensku viacero škôl s vyučovacím jazykom maďarským a svoje názory zaslal ministrovi zahraničných vecí Jurajovi Schenkovi. 22. apríla 1995 sa v Komárne konalo protestné zhromaždenie učiteľov maďarských
