Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998

106 László Szarka škôl proti zavedeniu modelu alternatívneho vyučovania, 5. októbra 1996 zas proti diskri­minačným opatreniam, ktoré postihli maďar­skú kultúru na Slovensku. Tri maďarské poli­tické strany spolu s predsedom Csemadoku v otvorenom liste adresovanom Európskej únii a členským štátom NATO upozornili na jazy­kový zákon, na novú, nepriaznivú úpravu financovania kultúry a na vážny stav, ktorý vznikol v dôsledku prijatia zákona o novom územnosprávnom členení: „Zachovanie identity Maďarov ohrozuje aj zákon o štátnom jazyku. Navyše, Národná rada Slovenskej republiky prijala koncom septembra zákon, na základe ktorého poslan­ci, ktorí zastupujú Maďarov tvoriacich 12 % obyvateľov štátu, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy nebudú môcť odteraz v parla­mente prehovoriť vo svojom materinskom jazyku. Veľká väčšina škôl s vyučovacím jazykom maďarským (približne 98 %) je v správe štátu. Zákon obmedzuje právomoci školských samospráv, čo znamená, že na základe príka­zu štátneho úradu možno odvolať riaditeľa školy bez akéhokoľvek odôvodnenia. Takéto prípady sa už viackrát stali, keď sa riaditeľ školy postavil na odpor nariadeniam potláča­júcim právo na vyjadrenie národnostnej iden­tity. Najnovšie v maďarských školách už ani triednu knihu nie je možné viesť vo vyučova­com jazyku.”-15 Prejavy nacionalizmu dostali v slovenskej verejnosti aj v slovenskej vládnej politike počas celého období rokov 1994 až 1998 veľmi veľký priestor. Popri debatách o vyššie spomenutých zákonoch, značný priestor na hrubo urážlivé nacionalistické prejavy posky­tol napríklad priamy prenos slovenskej verej­noprávnej televízie z parlamentnej diskusie o madarsko-slovenskej základnej zmluve, ako aj komentovanie rokovania a rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora v Haagu o vodnom diele Gabčíkovo — Nagymaros.. Tri maďarské strany sa snažili na tieto provokácie reagovať rozvážne a dôstojne. Ich správanie nepochybne prispelo k tomu, že v maďarských obciach južného Slovenska nacionalistické provokácie nikde neviedli k národnostným incidentom a konfliktom. V slovenskej verejnosti a v slovenských stra­nách obávajúcich sa o svoju voličskú základ­ňu aj po mečiarovskom období pretrvala zvý­šená citlivosť na „maďarskú kartu“. Naciona­listická menšinová politika mečiarovského obdobia narobila v slovensko-madarských medzištátnych vzťahoch i v slovensko-madar­ských vnútroštátnych vzťahoch veľmi veľa škôd. Podľa svedectiev dobových prieskumov verejnej mienky a sociologických údajov v roku 1996 už aj v slovenskej verejnosti tvo­rili väčšinu tí, ktorí zodpovednosť za vytvore­nie protimenšinovej atmosféry kládli za vinu predovšetkým vláde. Maďarský menšinový stranícky pluraliz­mus na Slovensku dosiahol počas mečiarov­ského obdobia napriek všetkému hranice svo­jej životaschopnosti: tri strany s rozličným ideovým zázemím a odlišnou ideologickou identitou, ktoré sa opierali o viac ako polmi­liónovú maďarskú menšinovú voličskú základňu, boli v konfrontácii s nacionaliz­mom vládnej moci práve tak odkázané na vzájomnú úzku spoluprácu ako na pragmatic­ké vzťahy so slovenskými opozičnými strana­mi, ktoré sa pripravovali na Mečiarovo odvo­lanie. V čase, ked bol slovenský nacionaliz­mus pozdvihnutý na úroveň vládnej politiky, sa ukázalo, že v hodnotovom systéme troch strán je na úrovni základných hodnôt viac prvkov, ktoré ich spájajú, ako tých, ktoré ich rozdeľujú. Dosiahnutie samosprávnosti menši­novej komunity, resp. obcí a regiónov južné­ho Slovenska obývaných maďarským obyva­teľstvom, zlepšenie a stabilizácia slovensko­­madarských vzťahov - to by boli ciele, ktoré by boli bez súdržnosti všetkých troch strán práve tak nepredstaviteľné, ako pripojenie sa k opozičnému zväzku proti Vladimírovi Mečiarovi. Prípravy na zjednotenie sa uskutočnili na spoločnom sneme troch strán 21. júna 1998 v Dunajskej Strede, kde sa formovali pravid­lá na vytvorenie systému spolupráce v rámci

Next

/
Thumbnails
Contents