Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998
104 László Szarka odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1201, ktoré bolo zahrnuté aj do slovensko-madarskej základnej zmluvy, uznesenie komárňanského zhromaždenia sa v princípe zasadzovalo o vytvorenie územnej autonómie oblastí s etnickými špecifikami, i keď takúto požiadavku text explicitne neobsahoval. Zosumarizujúc doteraz povedané, môžeme konštatovať, že počnúc rokom 1993 kládli strany Maďarskej koalície čoraz väčší dôraz na formulovanie svojich postojov k pripravovanej reforme verejnej správy na Slovensku. Mečiarovský zákon o reorganizácii územnosprávneho členenia, prijatý v slovenskom parlamente v júli 1996, sa usiloval narušiť etnoregionálnu bázu maďarskej menšiny na Slovensku. Na druhej strane, návrh zákona vypracovaný Maďarskou koalíciou stavia proti schválenej koncepcii predstavu vytvorenia 16 žúp, medzi nimi troch celkov - Komárňanskej, Rimavskosobotskej a Kráľovskochlmeckej župy - v ktorých by maďarské obyvateľstvo tvorilo väčšinu.51 Bezproblémový priebeh komárňanského zhromaždenia a jednomyseľné prijatie jeho programových dokumentov boli v deväťdesiatych rokoch veľmi vážnym argumentom a cennou devízou v úsilí o maďarskú autonómiu na Slovensku. Podľa Miklósa Durayho, predsedu Spolužitia, najdôležitejším odkazom komárňanskej proklamácie pre Európu a Slovensko je to, že maďarská menšina na Slovensku si želá riešiť svoje právne postavenie cestou rokovaní, v medziach zákona, rešpektujúc územnú integritu Slovenskej republiky. K tomuto hodnoteniu sa však žiada dodať, že komárňanským zhromaždením sa prvá, vzostupná etapa politiky presadzovania autonómie aj uzavrela a v deväťdesiatych rokoch už nedokázala nabrať nový dych. Vo vzťahu k nasledujúcemu vývoju celkom iste zohrala svoju úlohu aj nacionalistická menšinová politika tretej Mečiarovej vlády v rokoch 1994 - 1998, ktorá neustálymi reštriktívnymi opatreniami a agresívnym správaním vytláčala maďarské politické strany do obrannej pozície. Medzi ciele mečiarovskej reorganizácie verejnej správy patril popri posilnení závislosti regionálnych orgánov na centrálnej moci aj otvorene deklarovaný a priznaný cieľ vedomého, systematického „rozkúskovania“ územia obývaného väčšinovo maďarským obyvateľstvom, čo malo s konečnou platnosťou prekaziť akékoľvek budúce snahy o maďarskú územnú samosprávu. Koncepcie etnickej autonómie vypracované maďarskými menšinovými stranami na Slovensku sa svojou teoretickou neujasnenosťou, a predkladaním požiadaviek zmiešaného typu zaraďujú za návrhy sformulované predstaviteľmi maďarských komunít vo Vojvodine a v Sedmohradsku. Na druhej strane, veľkou výhodou tejto koncepcie - ktorá už raz získala podporu maďarských volených zástupcov existujúcich miestnych územných samospráv -, je to, že maďarská menšina na Slovensku, ktorej sídelná štruktúra je pomerne kompaktná, by bola za priaznivej konštelácie právnych a politických siločiar schopná realizovať demokratický partnerský model spolužitia, trebárs len s miernymi úpravami dnešného systému územných samospráv. 4. TRETIA VLÁDA VLADIMÍRA MEČIARA (1994 -1998) V parlamentných voľbách konaných 30. septembra a 1. októbra 1994 získala Maďarská koalícia, ktorá vznikla spojením troch maďarských strán, 10,18 % voličských hlasov, čím sa stala tretím najsilnejším parlamentným politickým subjektom. Zo 17 poslaneckých mandátov pripadlo Spolužitiu 9, MKDH 7 a MOS 1 miesto. Víťazom volieb sa stalo Hnutie za demokratické Slovensko pod vedením Vladimíra Mečiara a po dlhých rokovaniach utvorilo vládu s účasťou Slovenskej národnej strany (SNS) a Združenia robotníkov Slovenska (ZRS). Slovenská politologická literatúra vtedy začala používať neskôr veľmi diskutovanú typologizáciu, ktorá delila politické strany Slovenska na „štandardné“ a „neštandardné“. Slovenské opozičné paria-
