Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998
Menšinový politický pluralizmus... 103 3.4. Komárňanské zhromaždenie Komárňanské zhromaždenie, ktoré sa konalo 8. januára 1994, bolo zvolané Združením miest a obcí Žitného ostrova obežníkom zo 6. decembra 1993. Predstavitelia Spolužitia a MKDH však už na druhý deň ubezpečili iniciatívu o svojej podpore. Iniciatíva Žitnoostrovského združenia vyvolala na celom Slovensku až hysterické reakcie. Prezident republiky Michal Kováč prijal vedenie Žitnoostrovského združenia a navrhol, že prijme záštitu nad konaním zhromaždenia, ak iniciátori odstúpia od požiadavky územnej autonómie, resp. maďarského etnoregiónu. S odmietavou odpoveďou Žitnoostrovského združenia oboznámil prezidenta republiky 21. decembra István Pásztor, primátor Komárna. Následne prijala v súvislosti s výzvou Žitnoostrovského združenia odmietavé uznesenie Národná rada Slovenskej republiky, v ktorom navrhovala odloženie konania zhromaždenia. Komárňanské zhromaždenie predstavitelov samospráv, uskutočnené 8. januára 1994, bolo a zostane v živote maďarskej komunity na Slovensku najvýznamnejšou politickou udalosťou poslednej dekády 20. storočia. Z pozvaných päťtisíc primátorov a poslancov obecných samospráv prišlo na zhromaždenie viac ako tritisíc účastníkov. Záverečné vyhlásenie zhromaždenia, jeho dokumenty k záležitostiam reformy verejnej správy a samosprávy znamenali kulminačný bod maďarskej autonómnej politiky deväťdesiatych rokov na Slovensku. Kvôli konfrontačnej atmosfére, ktorú podnecovala aj väčšinová tlač, boli dokumenty zhromaždenia formulované vo velmi umiernenom tóne. Politická deklarácia sa viackrát odvoláva na zabezpečenie mierového maďarsko-slovenského spolužitia a zhoršenie vzťahov pripisuje vláde Vladimíra Mečiara. Podlá názoru autorov vyhlásenia zmena je možná len demokratickými prostriedkami, a preto je potrebné upevniť „samosprávny systém, právny štát a ústavnoprávne postavenie národnostných spoločenstiev“. Komárňanský dokument O ústavnoprávnom postavení Maďarov je typická postmoderná politická proklamácia: miešajú sa v nej historické krivdy, dožadovanie sa práva na identitu, medzinárodnoprávne argumenty a z nich vychádzajúce požiadavky jazykových práv, politické a finančné požiadavky a autonómnemu modelu cudzie presadzovanie pomerného zastúpenia menšín, prebraté z konsociačného modelu. Po úvodných častiach nasleduje definovanie maďarskej menšiny ako rovnoprávneho spoločenstva so slovenským národom na základe koncepcie „partnerského národa“, ktoré „si želá vyjadriť svoju politickú subjektivitu prostredníctvom osobitného voleného orgánu, na základe osobitného návrhu ústavného zákona, a v záujme ochrany svojej identity žiada zvláštne právne postavenie územia, ktoré obýva v značnom počte“.29 Po vyslovení požiadavky „partnerského národa“ a územnej autonómie zaradil dokument medzi svoje ciele politicky vyváženými formuláciami aj posilnenie štátnosti a územnej integrity Slovenskej republiky a budovanie právneho štátu. Najviac analyzovanými a najčastejšie diskutovanými prvkami rozhodnutí komárňanského zhromaždenia boli bezpochyby dve alternatívy vytvorenia druhostupňových územnosprávnych jednotiek, ktoré v rámci reformy verejnej správy navrhovala maďarská strana. V dokumente s názvom O reorganizácii územnosprávneho členenia a verejnej správy Slovenska predstavovala alternatíva A súvislý územnosprávny celok pozdĺž celej slovensko-madarskej štátnej hranice až po jazykovú hranicu, kým v alternatíve B sa navrhovali tri územnosprávne celky, regióny („od okolia Bratislavy po Šahy“, potom pásmo „od Šiah po Košice“ a maďarské územie ,južného Zemplína a Použia“).10 Dokument O právach samospráv sa zasadzoval o pripojenie sa Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy a požadoval, aby slovenská ústava „aj taxatívne zakotvila systém menšinových samospráv, ich príslušnosť (sic!) a kompetencie“. Na základe