Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998
102 László Szarka vení národnostných menšín predložený spoločne s MKDH považovalo Spolužitie len za východiskový bod, a na rozdiel od MKDH ho neustále držalo na programe dňa. Hnutie na svojom IV. kongrese vo februári 1993 v Komárne vydalo vyhlásenie „k časti maďarského národa žijúceho na Slovensku“ ako „k národn(ostn)ému spoločenstvu maďarského národa na Slovensku“ s výzvou, aby každý člen spoločenstva prispel svojou činnosťou k tomu, aby sa naplnilo základné právo národn(ostn)ého spoločenstva, aby „mohlo realizovať svoje sebaurčenie vo forme miestnej alebo oblastnej samosprávy v rámci personálnej autonómie.“27 V dokumente Územná samospráva a zásady personálnej autonómie, po krátkom historickom zhrnutí, pri hľadaní argumentov v prospech samosprávneho modelu, kladie Spolužitie dôraz na predchádzanie destabilizácie a etnických konfliktov sovietskeho a juhoslovanského typu, na elimináciu obáv väčšinových občanov a na inštitucionálne záruky rovnoprávnosti jednotlivých národnostných komunít v štáte. Teoretický základ riešenia by spočíval v priznaní štatútu „partnerského národa“ (társnemzet), koncepcie, ktorej princípy vypracoval Miklós Duray okrem iného na základe prác medzinárodne uznávaných maďarských ústavných právnikov a politológov Pétera Kendeho a Gáspára Bíróa. Menšiny, nadobudnúc rovnoprávny status „partnerského národa“ s príslušníkmi väčšiny, by sa organicky včlenili do etnicky pluralitného štátu, čo by umožnilo ich všestranný kultúrny rozvoj, politickú emancipáciu a integráciu. Dokument Spolužitia, vychádzajúci z troch základných práv - práva na identitu, práva na domovinu a práva na (vnútorné) sebaurčenie popri deklarácii požiadavky kultúrnu autonómiu na personálnom princípe, konkrétne naznačil aj územné, geografické hranice oblasti pôsobnosti miestnych a regionálnych menšinových samospráv. Rozlišoval pritom tri typy územia: väčšinové, menšinové a diasporické. Základ regionálnych samospráv vidí aj dokument Spolužitia v združeniach obcí s väčšinovým maďarským obyvateľstvom, ktorých istá časť - medzi nimi napríklad už spomínané Združenie miest a obcí Žitného ostrova (Žitnoostrovské združenie) - už bola právne registrovanou organizáciou, v iných regiónoch sa proces vytvárania podobných združení práve rozbiehal. S inštitúciou kultúrnej autonómie na personálnom princípe počíta tento návrh vo vzťahu k maďarskej menšine len v prípade komunít žijúcich v rámci obce v menšinovom postavení, resp. z teritoriálneho hľadiska v diaspóre. Takáto inštitúcia by týmto občanom umožnila uplatnenie ich menšinových práv. Na sneme, konanom vo februári 1993 v Komárne, prijali delegáti hnutia aj dokument Miestne samosprávy, združenia obcí, reforma územnosprávneho členenia a verejnej správy, ktorý stanovil zásady politiky Spolužitia v oblasti územnej samosprávy na základe správy o činnosti maďarských regionálnych združení, založených z iniciatívy Rady Politického hnutia Spolužitie pre samosprávy a posúdenia pôsobenia obecných samospráv.28 Po vydaní výzvy Spolužitia sa iniciatívy zameranej na posilnenie princípu samosprávnosti maďarskej menšiny na Slovensku - vychádzajúc z dokumentov Spolužitia -, ujalo Združenie miest a obcí Žitného ostrova. Združenie sa 8. marca 1993 obrátilo s výzvou na všetkých primátorov a zvolených poslancov obcí na Slovensku obývaných maďarskou menšinou. Vo výzve sa navrhovalo, aby bolo v každej obci prijaté vyhlásenie podporujúce nasledovné požiadavky: aby bol pri pripravovanom novom územnosprávnom členení na územiach obývaných maďarskou menšinou zohľadnený etnický princíp, aby boli rešpektované historické, kultúrne, etnické a jazykové osobitosti týchto území, a aby „pri vytváraní regiónov s etnickými a jazykovými osobitosťami boli uplatnené „trojaké hranice úmernosti“ (väčšinové územie, menšinové územie, diaspóra). Iniciatíva mala veľký ohlas a Spolužitie sa na jeseň 1993 rozhodlo zvolať zhromaždenie maďarských volených zástupcov obcí z južného Slovenska.
