Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998
Menšinový politický pluralizmus... 101 ktorá sa mala špecializovať na štátne inštitúcie pôsobiace v oblasti menšinovej kultúry, by popri nejestvujúcich štátnych vydavateľstvách a štátnych múzeách mohla v skutočnosti vykonávať určité riadiace právomoci len nad dvomi maďarskými divadlami a maďarskými oddeleniami minimálneho počtu kultúrnych inštitúcií. Z hľadiska kompetencií by bola situácia podobná ako v prípade školskej samosprávy. Štvrtá kapitola návrhu zákona MKDH sa zaoberá „oblastnými (regionálnymi) samosprávami“. S odvolaním sa na článok 66 ústavy SR, návrh nachádza ústavnoprávnu opora vytvorenia regionálnej samosprávy vo forme spolčovania obcí s menšinovým obyvateľstvom v práve obcí zdražovať sa na zabezpečenie vecí spoločného záujmu. Na základe tohto ustanovenia sa menšinové regionálne samosprávy môžu podľa MKDH legitímne združovať trebárs aj „s vyššími územnými celkami iných štátov“ alebo sa pripojiť „k euroregiónom medzinárodného charakteru“. Návrh MKDH zaviedol pojem „obcí a regiónov so zvláštnym štatútom“ len vo vzťahu k úrovni jazykových práv a miery inštitucionalizovanej dvojjazyčnosti, čo v porovnaní s koncepciami autonómie prezentovanými Demokratickým spoločenstvom vojvodinských Maďarov a Zväzom vojvodinských Maďarov (Vajdasági Magyar Szövetség - VMSZ) nesporne poukazuje na určitú nekonzekventnosť. Ak totiž vychádzame z existencie 435 obcí s väčšinovým maďarským obyvateľstvom, zistených pri sčítaní ľudu roku 1991, tieto obce a ich združenia (pripadne ich časti) by nepochybne mohli patriť do samosprávneho regiónu, či okruhu obcí spravovaných miestnymi a regionálnymi menšinovými radami, nehovoriac už územnej báze školskej a kultúrnej autonómie totožnej s týmito obcami či regiónmi. Zvláštny štatút zúžený len na oblasť jazykových práv by znamenal ďalšie oslabenie už i tak obmedzených kultúrnych a školských, resp. regionálnych a miestnych menšinových samosprávnych kompetencií a posilnenie ingerencie štátu. Návrh MKDH bol poznamenaný napätím prvých týždňov existencie samostatného Slovenska a v skutočnosti jeho autori nedokázali prestrihnúť pomyselnú pupočnú šnúru, ktorou bola ich koncepcia ešte stále napojená na pseudokonsociačnú prax z obdobia komunistickej štátostrany. 3.3. Program autonómie Spolužitia MKDH aj Spolužitie si plne uvedomili skutočný význam autonomistického modelu v procese česko-slovenského rozchodu. Predseda Spolužitia Miklós Duray od januára 1991 viackrát urgoval spoločné vystúpenie maďarských parlamentných poslancov vo veci sformulovania a politickej reprezentácie programu sebaurčenia maďarskej menšinovej komunity 27. februára 1992 prijala Republiková rada Spolužitia vyhlásenie o interpretácii národného sebaurčenia. Dokument obvinil českých a slovenských politikov, že popri realizácii vlastných snáh o národné sebaurčenie „považujú sebaurčenie nie za základné právo, ktoré prináleží všetkým, neodvodzujú ho od základných práv jednotlivca, ale od podstaty národa. Pritom právo národov na sebaurčenie nie je ničím iným, ako skupinovým právom jednotlivcov s rovnakou identitou.“26 Autori dokumentu deklarujúceho právo menšinových komunít na sebaurčenie, si boli popri tom všetkom dokonale vedomí obmedzenosti manévrovacieho priestoru maďarského menšinového politizovania, a v záujme zachovania československého federálneho štátu označili právo na vnútorné sebaurčenie už od začiatku za svoju maximálnu požiadavku. Rozšírenie práva na sebaurčenie aj na menšinové skupiny a „časti národov“ by podľa dokumentu bolo pozitívnym spôsobom prispelo k riešeniu česko-slovenskej ústavnej krízy a k zrovnoprávneniu menšín. K radikalizácii politického programu prispeli parlamentné voľby 1992 a proces československého rozchodu spomedzi maďarských strán bezpochyby v najväčšej miere v prípade Spolužitia. Návrh ústavného zákona o posta-
