Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998
100 László Szarka samosprávnych orgánov malo byť v kompetencii Slovenskej národnej rady, regionálne menšinové samosprávy mali byť zosúladené s vyššími územnými celkami. Príprava na voľby by bola pod dohľadom Ústrednej volebnej komisie a Ministerstvo pre záležitosti národnostných menšín a etnických skupín (Ministerstvo pre menšiny) ako súčasť štátnej exekutívy by bolo spoločnou výkonnou inštitúciou všetkých menšín. V návrhu MKDH z februára 199325 popísali autori dokumentu v odseku 16 právomoci Celoštátnej rady menšín príliš všeobecnými, takmer až besobsažnými formuláciami: napr. „zastupovanie a ochrana záujmov menšín“, „realizácia kultúrnej a školskej samosprávy“, „prijímanie odporúčaní a nariadení regionálneho charakteru pre miestne menšinové samosprávy“ ap. Rozsah navrhovaných reálnych právomocí je pritom veľmi malý: „určuje spôsob tvorby základného imania menšinových samosprávnych orgánov“, „určuje symboly menšinových samospráv“, „rozhoduje o zásadách a spôsoboch použitia rozhlasových a televíznych frekvencií, ktoré má pridelené v súlade s platnými právnymi predpismi,“ V porovnaní s vyššie analyzovaným spoločným návrhom MKDH a Spolužitia tu pri deľbe právomocí nachádzame nový, ale bezpochyby silne obmedzujúci prvok: Celoštátna rada danej menšiny by pracovala ako „poradný orgán Národnej rady Slovenskej republiky a Vlády Slovenskej republiky“. Predseda Národnej rady by si pritom z predsedov Celoštátnych rád jednotlivých menšín vytvoril vlastný poradný orgán. V odseku 25 návrhu upravujúcom kompetencie Ministerstva pre menšiny (tento dokument ho označuje ako Ministerstvo pre záležitosti národnostných menšín a etnických skupín) sa navrhuje vznik menšinových referátov, vedených osobami delegovanými Celoštátnymi radami jednotlivých národnostných menšín. V zmysle návrhu sú rozhodnutia Celoštátnych rád „v okruhu ich pôsobnosti pre ministerstvo záväzné“, čo je predstaviteľné nanajvýš v prípade príslušného referátu, ale vo vzťahu k celému ministerstvu je to asi nereálna predstava. Na čele Ministerstva pre menšiny stojí minister slovenskej vlády, ktorý je menovaný na základe návrhu koordinačného orgánu Celoštátnych rád jednotlivých národnostných menšín. Články 26 až 37 upravujú spôsob vytvorenia územných (regionálnych a miestnych) menšinových samosprávnych orgánov (zastupiteľských i výkonných). Regionálne rady menšinových samospráv by mali právo na samostatné rozhodovanie v oblasti kultúry a školstva, v Celoštátnej rade danej menšiny by mali právo na predkladanie návrhov a do ich pôsobnosti by patrila starostlivosť „o pamätné miesta histórie a kultúry menšín“. Právomoci miestnych menšinových samospráv by boli ešte užšie: patrilo by k nim právo na predkladanie návrhov k problematike menšinového školstva v Regionálnej rade menšinových samospráv, právo navrhovať vedúceho pracovníka miestnej menšinovej kultúrnej ustanovizne a „na miestnej úrovni zastupovať záujmy menšín“. Pravda, miestna menšinová samospráva by mohla hospodáriť samostatne, avšak s výnimkou jedného vylučujúceho ustanovenia návrh neupravuje jej vzťah k orgánom (všeobecnej) samosprávy obce, neupravuje delbu kompetencií medzi nimi. Dosť neorganicky bola do textu návrhu včlenená predstava MKDH o inštitucionálnom usporiadaní menšinovej samosprávy v oblasti školstva a kultúry. Za najvyšší orgán oboch špecializovaných samospráv je označená Celoštátna rada príslušnej národnostnej menšiny. Rozsah jej kompetencií v oblasti školstva (články 38 a 39) by siahal od stanovenia právneho statusu menšinových škôl cez zriaďovanie a rušenie škôl, menovanie dekanov vysokých škôl vyučujúcich v jazyku menšín, až po rozdeľovanie štátnych dotácií a schvaľovanie kurikula, ale napríklad otázky školskej inšpekcie, štipendijného systému a učebníc boli opomenuté. Zo zoznamu inštitúcií kultúrnej samosprávy (článok 40) vyplýva, že Celoštátna rada,
