Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Mutatók
ZHRNUTIE Univerzitné štúdium ukončil prvostupňovou štátnickou skúškou v roku 1935 a svoje doktorandské štátnice absolvoval v roku 1937. Svoju dizertačnú prácu napísal o maďarských jazykových vplyvoch v slovenských nárečiach. Učiteľskú kariéru začal ako suplent, neskoršie ako suplujúci (zastupujúci) učiteľ na bratislavskom československom štátnom reálnom gymnáziu a od jesene roku 1938 sa zamestnal na bratislavskom Štátnom maďarskom reálnom gymnáziu. Jeho vedecká kariéra sa začala už počas univerzitného štúdia, kedy sa zapojil do práce Jazykovedného odboru Učenej spoločnosti Šafárikovej (USŠ) a jeho dialektologickej komisie. Na jar v roku 1937 Arany založil maďarskú komisiu jazykovedného odboru USŠ. Arany ostal v Bratislave, respektíve na Slovensku aj po viedenskej arbitráži, a v rokoch druhej svetovej vojny vyvíjal veľmi rôznorodé aktivity. Učil na maďarskom gymnáziu v Bratislave a na bratislavskej Obchodnej akadémii, a v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa aktívnejšie zapojil aj do verejného života Maďarov na Slovensku. Vstúpil do Maďarskej strany a zúčastnil sa aj na činnosti Kultúrneho spolku Maďarov na Slovensku (SZMKE). Stal sa vedúcim etnografickej výskumnej skupiny a bol redaktorom knižnej edície spolku. V strede jeho vedeckej pozornosti popri dialektológii stál naďalej vzájomný vplyv slovenského a maďarského jazyka, respektíve otázka bilingvizmu. Jeho štúdia, zameraná na psychologické základy bilingvizmu vyšla v časopise Linguistica Slovaca v roku 1940. Toho času sa čoraz viac dostal do popredia jeho záujmu vedecký výskum, a v roku 1942 sa stal jedným zo zakladateľov Slovenskej jazykovednej spoločnosti. Jeho výsledky si všimla aj odborná verejnosť, a potom, čo opustil zamestnanie ako učiteľ gymnázia, sa od apríla roku 1943 stal vedeckým spolupracovníkom Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU). Pokračoval aj vo vedeckej organizačnej činnosti medzi maďarskými študentmi bratislavskej univerzity, organizoval dialektologické a etnografické výskumy. Výsledky týchto výskumov prezentuje vo svojej knihe s názvom Fonologický systém nárečia Kolíňan, ktorá bola zároveň aj jeho habilitačná práca. Táto kniha, ktorá je najvýznamnejším dielom Aranya, bola zverejnená pre vojnové podmienky iba v 40 exemplároch v roku 1944. Po ukončení drahej svetovej vojny sa začala doteraz najťažšia epocha histórie Maďarov na Slovensku. Košický vládny program vyhlasujúc kolektívnu vinu Nemcov a Maďarov ohlásil program vytvorenia etnicky čistého slovanského národného štátu. Maďari stratili svoje štátne občianstvo a všetky občianske práva. Väčšinu bratislavských a košických Maďarov vyhnali zo svojich domovov, v rokoch medzi 1946-48 sa vládna moc snažila zlikvidovať spoločenstvo Maďarov výmenou obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom, deportáciou do Čiech a násilnou reslovakizáciou. Koncom apríla 1945 sa Arany vrátil do hlavného mesta a požiadal o znovuprijatie do Slovenskej akadémie vied a umení. Ako Maďar však veľké šance nemal, veď po vyhlásení Košického vládneho programu nemeckých a maďarských štátnych zamestnancov a pracovníkov vo verejnej službe prepustili zo zamestnania.Vedenie akadémie aj napriek tomu ho podporilo pre jeho pozitívny prístupu k slovenskej kultúre a demokratickým pincípom, dostal výnimku a tak mohol pokračovať vo svojej vedeckej činnosti, na univerzite začal svoje habilitačné konanie. Napriek protimadarským atakom na ulici a vo verejnom živote, Arany ostal cteným členom slovenskej jazykovedy, veď bol jedným z niekoľkých osobností, ktorí v decembri roku 1945 založili vedecký spolok s názvom Bratislavský lingvistický krúžok. 550
