Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Mutatók
ZHRNUTIE Spolu s Jozefom Orlovským napísal vtedy jazykovú učebnicu s názvom Gramatika jazyka slovenského, ktorá vyšla na jeseň v roku 1946. Túto knihu možno považovať svojim spôsobom za vedeckú senzáciu, veď sa pokúsil vytvoriť takú slovenskú gramatiku z pohľadu štrukturalistickej lingvistiky, ktorá obsahuje celkový popis fonológie a morfológie slovenského jazyka. O význame a úspechu tohto diela svedčí aj to, že - hoci bolo prepracované - zažilo 5 vydaní, posledné v roku 1968. Aranyova nádejná profesijná kariéra sa však na jar v roku 1946 nečakane zlomila. Preverovacia komisia založená Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre školstvo a osvetu svojím rozhodnutím zo dňa 9. mája 1946 stiahla výnimku udelenú Lászlóovi A. Aranyovi z mája 1945. Rozhodnutie pre Aranya prinieslo ťažké následky: prerušila sa jeho habilitácia, stratil zamestnanie, spochybnilo sa jeho miesto obsadené vo vedeckom živote a ostal bez stáleho príjmu. Jeho situácia sa ďalej zhoršila, keď sa jeho meno objavilo na jar 1946, na zozname ľudí, ktorých chceli vysťahovať do Maďarska. Dnes je už jasné, že v pozadi konania proti Aranyovi stálo trestné oznámenie Rezsôa Szalatnaiho, maďarského literárneho vedca zo Slovenska, ktorý ho obvinil zo spolupráce s fašistami. Potvrdzuje to aj Aranyova výpoveď počas konania po jeho zadržaní v roku 1949, ako aj list profesora Ľudovíta Nováka pre Osídlovací úrad, v ktorom sa známy jazykovedec snažil ochrániť svojho kolegu. V liste Novák jednoznačne odmieta obvinenia vznesené voči Aranyovi a vysvetľuje, že maďarský jazykovedec stál vždy proti maďarským radikálnym snahám, ba čo viac v rokoch vojny napísal viacero protestných listov (jeden pre Jánosa Esterházyho), v ktorých sa postavil na odpor voči krajným maďarským radikálom. Arany sa nezmieril s rozhodnutím, ktoré považoval za nepsravodlivé, a okrem profesora Nováka sa ho snažili chrániť viacerí, medzi nimi aj Václav Vážný. Aj vďaka tomu sa Aranyovi podarilo vyhýbať vysťahovaniu a za určitých okolností mohol pokračovať aj vo svojej vedeckej činnosti: nastúpil do vydavateľstva svojho kolegu a priatela, Jozefa Orlovského, a od jesene roku 1946 sa stal odborným asistentom na Filozofickej fakulte Slovenskej Univerzity (Univerzity Komenského). Pritom ho poverili aj prednášaním maďarského jazyka na Slovenskej vysokej škole obchodnej a od jesene roku 1946 počas dvoch akademických rokov prednášal v každom ročníku týždenne 2 hodiny. Neprerušil ani svoju vedeckú činnosť, o čom svedčí jeho štúdia o komparatistickom (porovnávacom) jazykovom výskume. Intrigy voči nemu však pokračovali a brány inštitúcií verejného a vedeckého života sa pred ním zatvárali. V roku 1947 sa zapojil do činnosti ilegálnej maďarskej organizácie, Demokratického ľudového zväzu Maďarov v Československu (DLZMČ). Hlavným cieľom zväzu intelektuálov zakladaného v lete roku 1945 počas obdobia prenasledovania Maďarov po druhej svetovej vojne bola právna ochrana Maďarov a informovanie verejnosti Maďarska a západného sveta. Keďže organizácia nadviazala kontakty aj s maďarským kardinálom Józsefom Mindszentym, došlo k zadržaniu členov práve v súvislosti s porcesom Mindszentyho na jar roku 1949. Aranya zadržali 2. marca 1949 a následne ho dali do vyšetrovacej väzby. Držali ho vo väznici bratislavského Krajského súdu. Po viacmesačnom vyšetrovaní bratislavský Krajský súd v nadväznosti na najmohutnejší súdny proces vedený voči Maďarom na Slovensku vyhlásil verdikt nad členmi DLZMČ dňa 30. 12. 1949. Arany dostal spomedzi odsúdených naťažší trest: ako hlavný trest ho odsúdili na 8 ročné odňatie slobody a na zaplatenie 100 000 korún peňažnej pokuty, ako vedľajší trest ho odsúdili na zbavenie všetkých občianskych práv. 551
