Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Mutatók
ZHRNUTIE ŽIVOT A DOBA LÁSZLÓA ALBERTA ARANYA Meno Lászlóa A. Aranya je pre bežného čitateľa celkom neznáme. V dnešnej dobe bohužiaľ postupne vymiera generácia, ktorá ho osobne poznala a sledovala, preto životné dielo Lászlóa A. Aranya sa vytráca z kolektívnej pamäte Slovenska a Maďarov žijúcich na Slovensku. Vďaka ľuďom, ktorí si úctili pamiatku Aranya aj v čase jeho zamlčania, jeho osobné pozostalosti - všetky písomnosti, ktoré sa nahromadili počas jeho života v kútoch, či zásuvkách domu - sa zachovali a sú prístupné pre historikov na preskúmanie. László A. Arany sa narodil v roku 1909 v obci Betliar, ktorá sa nachádza severne od Rožňavy, bezprostredne nad slovensko-madärskou jazykovou hranicou. Keďže jeho otec, banský strojár, Viktor Arany zomrel v roku 1911, jeho matka Mária Margit Hlopko, vdova s dvomi malými deťmi (Bélom a Lászlóm) sa čoskoro vydala za rožňavského kolára Ferenca Zagibu a rodina sa presťahovala do Rožňavy. Študoval na rožňavskej rímskokatolíckej ľudovej škole, potom - keďže maďarská stredná škola vtedy neexistovala - nastúpil na Československé štátne reálne gymnázium. Po úspešnej maturite získal zamestnanie ako suplent dňom 3. 9. 1930 v ľudovej škole s vyučovacím jazykom československým vo Velkej Ide a ďalší školský rok začal v štátnej ľudovej škole v Krompachoch. Tu sa však zdržiaval iba niekolko týždňov, keďže podľa indexu vydaného Univerzitou Komenského dňa 10. októbra 1931 sa zapísal na filozofickú fakultu. Bratislava bola vtedy multikulturálnym, viacjazyčným mestom, kde Arany, ktorý hovoril po maďarsky a po slovensky na úrovni materinského jazyka, a veľmi dobre vedel aj po nemecky, sa mohol cítiť takmer ako doma. Od roku 1932 aj o to viac, keďže jeho nevlastný brat František Zagiba sa tiež stal študentom univerzity, ktorý popri hudobnej vede študoval aj slavistiku a maďarský jazyk. Na univerzite študoval Arany slovenský jazyk a filozofiu. Jeho profesormi boli väčšinou Česi. V rámci seminára filológie slavistiky, ktorý navštevoval aj Arany, viedol odbor československého jazyka český profesor František Ryšánek. Na kariéru Aranya mal bezpochybne veľký vplyv tiež Čech, Václav Vážný, učiteľ československého reálneho gymnázia, ktorý medzi inými prednášal na univerzite českú konverzáciu, fonetiku a fonológiu, ale hlavne dialektológiu. Zaiste na jeho inšpiráciu sa začal Arany zaoberať s nárečiami, a tento jeho záujem ovplyvnil jeho celkovú vedeckú kariéru. Na mladého Aranya mala značný vplyv predovšetkým štrukturálna jazykoveda. V polovici tridsiatych rokov prednášali v Bratislave kratšiu či dlhšiu dobu významní predstavitelia štrukturalistiky. Na základe indexu navštevoval Arany aj prednášky významného českého jazykovedca, Jana Mukaŕovského, ale zúčastnil sa aj na prednáškach výborného ruského etnografa Pjotra Bogatirjova, ktorý prednášal na univerzite na tému Úlohy etnografie na Zakarpatskej Ukrajine. 549
