Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)

Arany A. László művei

STRIEDNICE TYPU ä,ä V NÁREČÍ NIŽNOSLANSKOM

Podobne majú 3. os. prit, času aj bezpríznakové slovesá: veda či veda, ďalej jed ň i jedá.

ä je za psi. e v adjektívach alebo adverbiách, odvodených od pôvodného partiéi pia rať-ového, napr. v slovách: postojäci, poklešácki B., poklešäški VP., poklešáci He., poklečäci NS., poležäci.

ä je za psi. hja v plur. nom. mužských životných mien v prípadoch, ako: brať ä či bratá (na celej oblasti), žatá v He.

’ä je za dlhé psi. ’á (po mäkkej, alebo pôvodne mäkkej spoluhláske). Tak je na celej opisovanej oblasti, teda aj v Betliari a v Nižnej Slanej. — Pr.: žabär, Jána bude (gén. sing.), járok, mlázga, jár, jäščvór, cácha, šalení, fšät (všade), rád (české rád aj kuchynské náradie): žál, gen. od šálu; iádat.

Podobne je aj v slabikách kmeňových: žabär, kiják, bujäšok, buják, vojäk, frejär, Stojäková, dr'fófár či dr’~‘ótär, ovsären, lišäk, sklepár, manžárik (mažiar na drvenie korenia), Hadiáré (prezývka polomských obyvateľov), neboiätko (úbožiatko), Košicän, T altján, sedläk, sedláška, sedláckí, šelätka, konár, sklenár, rošnäk (jednoročné zviera), gubašenšär VP. (betlehemci).

V koncových tvaroch vyskytuje sa ’á v nasledujúcich prípadoch:

sing. gen. znamená, požehnáná, durkánä, bez ovocá ap. sing. nom. fern, skloňovania prisvojovacich zámen: moja, tvoja, svojá, našä, vašä.

sing. nom. fern, skloňovania /«-kmeňov prídavných mien: božä (božnja), pešá, vešeršá; v komparative: vekšá, krajšä, reskejšä, parádnejšä, krivšä, róvnejšä či rvóvnejšá, halbokejšä, bfelšä.

’ä je za 'á psi. v infinitívnych kmeňoch slovies V. triedy,

4. vzoru (stiahnutím za pôvodné eja, nja20). — Pr.: hráf či krát, lát či lát, okrát či okrät, smät, sát či sät; tak je aj v participai /-ovom 'ä (sťahovaním z psi. bja, ijç), napr.: smál, sál, läl, hrál. Ostatné slovesá pôvodne sem patriace nie sú známe.

’á je za psi. '« v celom prítomníku slovies V. triedy, 1 b. vzoru, napr.: sádzaní, sádzáš, sádzá, sádzámo, sádzäte (ale 3. os. plur. sádzá jú—chleba a nie plodiny, lebo tie iba sadia), zabi jám, zabíjaš, zabíja, zabíjämo, zabíjáte (zabijäju alebo zabíjejií B.), vešeräm, vešeräš, vešerá, vešerámo, vešeräfe: zhánäm, zháňaš, zháňa; popi jám, popíjaš, popíjá, popíjámo; rozmíšlám, rozmišláš, rozmíšlämo, doplácám, doplácäš.21 ’ä je za psi. e v prípade iläp.22

’ó' je za cudzie ’á, napr. v slove bevár aj bečáir VP. (z maďarského betyár=beťár); segínátko VP.

á je za cudzie ja v slove ďäbol, däblík (z latinského diabolus). V Henckovciach, kde je nárečie vonkoncom tvrdé, zachovalo sa ď jedine v tomto slove.

29 S me tán k a. 1. c. 146.

2< Gebauer, í. c. 119.

22 Gebauer, 1. c. 103.

423