Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)

Arany A. László művei

ARANY A. LÁSZLÓ

’ä kvantitatívneho pôvodu. Y mnohých prípadoch, v duchu miestnych pomerov kvantitatívnych, mení sa poloha, vlastne slabika krátka v polohu, vlastne slabiku dlhú a miesto ’ä je ’ä. Pr.: solägka (soľnička), jäščvór, kijäk, jar, vihlät, Talijän, Košičän, bujäší, 3. os. part. Lového: meral, zváräl ap.

Túto tendenciu, že je ’á v niektorých prípadoch za psi. ’a, badať najsilnejšie v part. Lovom. (’a sa mení najprv v ’ä a vplyvom miestnych kvantitatívnych pomerov dĺži sa ďalej v ’ä, ako sa dĺži skoro každá kmeňová samohláska v part. Lovom). Takéto dĺženie badať u slovies III. triedy, 3. vzoru.

Pr.: bežal, krišäl vedľa krišjél VP., MP., vracál He., kläšäl aj kläšiél He., slišäl aj slišiél He., bežjél He. Naproti tomu je v B. a NS. len podoba bezjél, slišiél, klešjél ap.

Ale vyskytuje sa táto zmena ďalej v part. Lovom u všetkých slovies V. triedy, 1. b. vz. — Pr.: zabíjal, zháňal, strjelal, priúšäl, navádzal, válál, vešal, obracal, vracal.

Ostatné slovesá, patriace do tohto vzoru, nie sú známe, lebo toto nárečie vyhýba sa iteratívnym tvarom a nahradzuje ich syntaktickým spôsobom.

Dôkazom toho, že aj v B. a NS. bola častá, azda všeobecná zmena ’a v ’ä, je práve toto part. L ové slovies V. triedy, 1. b. vzoru, napr.: válál, strieläl ap. Veď pre početnosť part. podôb s kmeňotvornou príponou -jé badať tendenciu nahradiť podoby s ’ä s podobami na -ié vo vhodnom syntaktickom spojení, napr.: vácej raži streljél.

U slovies V. triedy, 1. a. vzoru je v part. Lovom kmeňotvorná prípona á, alebo u slovies v kmeni na b, r alebo v zakončených nachádzame kmeňotvornú príponu ä. Tak je: dohváräl sä, vešeräl, zatváral, rosprávál, staväl, zarábal aj zárából.

424