Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)

Arany A. László művei

ARANY A. LÁSZLÓ

5 košä VP., dĺžďä VP., diždžä Kob., zo dnä VP., noža VP. U (;)o-kmeňov stredných táto zmena nie je, lebo sú obecné tvary : mora, póla ap.; p lu r. nom. mužských životných mien má ’ä za psi. -ija- : pohonišä He., lud ä vedia hide He. Viď k tomu ä aj e; sing. ak. matera volaj; i n š t r. p 1 u r. podstatných mien /«-kmeňových, napr.: du'sämi, kamžami, ulicami, sviňami, kuóžämi ap.

Tento posledný jav je fakultatívny a pre konečné precizovanie treba sostaviť štatistiku všetkých možných prípadov.

Inštr. plur. mužských /o-kmeňov: bašämi, kompánijämi, sucämi ap.14

’ä je za psi. é15 u slovies III. tr. 2. vzoru, kde pred triednou kmeňotvornou príponou je palatábla, alebo pôvodne palatábla spoluhláska.16

Pr.: vidât VP., MP., vidât He., Kob.; boläf, hlädät, horät, hermát alebo bolät, hlädät, horät, hermát v He., a Kob.; v He. vyskytuje sa aj podoba härmät; kipät, letät, merzät v MP., VP. alebo kipät, letät, merzät v He. a Kob.; vo VP. vyskytuje sa aj podobal tnärzet; mislät, seďät, sverbät, terpät, visât, verfäf či sedät, sverbät, terpät, visât, vertüt; vyskytuje sa aj podoba: sädät, smärďät.

’ä je za ’a (z pôvodného ide é) u slovies III. tr. 3. vzoru. Pred triednou kmeňotvornou príponou je palatálna spoluhláska. — Pr.: bežät (držať sa nevyskytuje, je nahradené slovesom trímať), klešät či klešät, kläšät (častejší je však novotvar: kleknút vo vhodnom syntaktickom spojení), krišäf, čušät, leiüt, slišäf, teršät či klešät, kläšät, krišät, čušät, lezät, slišät, teršät.

Sem patria slovesá onomatopoické: brunšäf, f usât, hušät, vr estât, blešäť, bliščät sä, rišäf, rnriavšät, zjojšät, zhuršät, sforšäf ap.

’ä je za ’a v neurčitku slovies V. triedy, 1. b. vzoru, teda u slovies, ktoré pred neurčitkovou kmeňotvornou príponou majú palatálnu alebo pôvodne palatálnu spoluhlásku. — Pr.: vešät, strjelät, vešerät, stavät, zabíjäf, napájať, zobúdzät, zhánät, ohánät sä, vihrážät, vichádzäf, prechádzal, zakáläf (slovesá: klaňať sa, lúdzať, skrúcať sú neznáme); krášät, krríjäf, kervácät, odnňšäf, popíjäf, doplácät, ponáhläf sä, zavádzal, porúšät (porúčať), vystrújät, strjelät, utrácať, pokúšať (užíva sa len v štýle náboženskom, ináč je obvyklý tvar: pokušovať), priúšät, navádzät, válät, vádzät (zväčša len v spojení s rituálnym úkonom: s váckou; šiesty týždeň vedie sa nevesta i s dieťaťom do kostola na požehnanie), zvázäf, vešät, zavíjät. Tak je vo YP. a MP. Tvary bez mäkkej spoluhlásky d, t sú zas v He. a Kob. Ostatné slovesá, patriace do tejto triedy alebo nie sú neznáme, alebo aspoň v infinitive nie je známa iteratívna podoba. V ostatných tvaroch áno. — Pr.: slišjél som psa viť, ale už pes zavíjal: sadiť, ale posádzäj (rozkazovací spôs.).

14 ä v skloňovaní neosobných zámen viď v paradigmách, uvedených v Carpaticách 60.

13 Gebauer. 1. c. 148.

16 Triedenie slovies podľa Dam horského. Slovenská mluvniea, IV. vyd.

420