Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
STRIEDNICE TYPU ä,ä V NÁREČÍ NIŽNOSLANSKOM ’ä je za ’a v plur. 3. osobe prítomného času u slovies V. triedy, 1. b. vzoru. — Pr.: zabíjajú, merajú, schánäjú, strieläjú, navádzajú, váläjú, vešajú, obracajú. Tak je v MF., VP., He., Kob., kým v B. a NS. je v týchto prípadoch, ako aj v predošlých, vždy e. Pri slovesách V. tr. 1. a. vzoru v kmeni na b, v, r, zakončených za kmeňotvornú príponu a v príkladoch, ako: zarábať, dohváröt, vešeräí ap. ’ä je za ’a v imperatíve slovies V. triedy, 1. b. vzoru. — Pr.: meräj, meräjmo, merajte, nestrjeläj, poschánäj, alebo pozhánäj, pohánäjrno, pováläj, nenavádzaj ap. Tak je na celej oblasti, vyjmúc B. a NS., kde je zas e. Viď pod e. ä je za a po nepalatálnej spoluhláske, najmä po k, g. — Pr.: gáti, gäjdi He., käďel VP., kädit VP., ukazuje.11 ä je za a, ktoré vzniklo v pôvodnej skupine tort, napr.: brada VP. Tak je na celej oblasti, vyjmúc B. a NS. ’ä je za psi. ’e pôvodné i rôzneho pôvodu. — Pr.: žälud, žälúdok* i8, käčka, oräch, boläst18, jälién, ďäläko VP., MP., kuóžäní, jädla (strom), jädlo VP., ponižä MP., hadäcjé piéro (kapradie) VP. Tejto zmeny, pravdaže, niet v B. a ŇS. ä je za e. Pr.: hát (choď hät = preč), gräca, drevání, slovanskí, šärt (čert) VP., lädviió VP. ä je za vsuvné e v prípadoch, ako: bár do, särco, štvärt, härdlo, g ár k. ä je za psi. b, vlastne za jeho striednieu v prípadoch, ako: lächkí MP., VP., He., läfkí Kob., lán, ale aj len, länovo semäško VP., MP., He., polächko.« ä je za psi. b v pôvodnej skupine tbrt, napr.: tärpät VP. á je za cudzie e napr.: beta h za maďarské beteg v Kob. Pr.: kího ti betáha (čo ti je). Kým v Malej a Veľkej Polome, ďalej v Henckovciach a Kobeliarove je ’ä za ’a (po spoluhláske palatálnej, alebo pôvodne palatálnej), v Betliari a Nižnej Slanej nikdy nenájdeme túto striednieu. Ale že aj v Betliari a Nižnej Slanej musela nastať táto zmena aspoň v niektorých prípadoch, tomu nasvedčuje skutočnosť, že za ’a nachádzame tu e. Toto e vzniklo asi ďalším úžením z ’ä. Postup by bol teda: ’a>'ä>'e, napr.: šas>šäs>šes, obišaj>obišäj>obišej či običaj>običäj'>običej. Podobne v ďalších prípadoch, ako šes, žeraví, vďešní, zjeviél se, jema, jehodi, obišej, lišej, bezet, ležet, krišef, píščelka, pečeti, ap. Viď e. Zato za psi. 'á (po mäkkej, alebo pôvodne mäkkej spoluhláske) je vo všeobecnosti ä. V mnohých prípadoch v duchu miestnych kvantitatívnych pomerov mení sa poloha krátka v dlhú a miesto ’ä je ’ä. Pr.: soläpka (soľnička), Talijän, snul ap. Viď o tom ’ä. 15 Analógiou vysvetľuje tento jav aj Trávnice k, 1. e. 76. 18 Gebauer, 1. c. 103, 138 (§ 52 a). 421
