Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)

Arany A. László művei

STRIEDNICE TYPU ä,ä V NÁREČÍ NIŽNOSLANSKOM

V ohýbaní je teda: Sing, nom., akuz. bremä

Pliir. nom., akuz. bremäná

gen.

dat., lok. inštr.

bremäna gen., lok.

bremänu dat.

bremänom inštr.

bremänoch

bremämióm

bremäni

ä je za q v koncovkách tvarov ohnutých:

sing. akuz. neosobných zámen: mä, f ä či t ä He., Kob., sä.

'a (a po mäkkej spoluhláske).

Po mäkkej alebo pôvodne mäkkej spoluhláske zostáva nezmenené v Betliari a Nižnej Slanej. — Pr.: Jano, žaba, jasno, mešťan, kresťan či mešťan, kresťan, zeman, grobijan, basa B., bača NS., kamža, gen. póla, noža ap.

V ostatných osadách za ’a je ’ä.

'ä je za psi. ’a v slabikách korenných, a to v celom skloňovaní: dätel, fläška, mläčkaf či mläčkat, lädník, kläšät He., pläc Kob., järtopik (tak vyslovujú starší vo VP., MP.,), räjtopík (tak vyslovujú mladší v spomenutých osadách), jäsťrňb, jäščerica (ale častejší je tvar jäščyór), jarí sä12 (ale naproti tomu je len jar, znamená jar), järec, jäbuko He., Kob. (v Betliari je tvar abako), jatka, Kob., jarmo, järdza (hrdza), jama, jähnä, ale aj jähniška, jäsj&n, jasno, vijäsní sä, Jänšo VP., MP., jalovica, jaloví, jäzik, jävyór, järec VP., jähodi, na jövő dať, vijävit či vijävit, vijävjél (prezradiť), jäskina12 13, jasle, prätaj Kob., vinäla (vyňala), fara či täva, žaba, žalovať či žalovať.

Naproti uvedeným prípadom na celej oblasti je len akí, lebo tieto nárečia v podobných prípadoch vypúšťajú počiatočné j.

’ä za psi. 'a v slabikách príponových, v celom skloňovaní: spúščädlo VP., voščäní, píščälka, kuläga, šeläď, šelädník, pijavica Kob., hnojävica Kob., bojäzlivi Kob., grobijänskí, meňaví, Benädik (priezvisko), Breznäníková, Sáräník, kurästra VP. (v Betliari je kunastra), žeraví, čušať či čušät, obišäj, lišäj, opštin, pešät alebo pečať, kvišäla (kvičala) VP., stežäj, mešťan či mešťan, VP., meštäni He., opčänskí He., zeman HÉ., Moravan, Turšän He.

’ä je za psi. ’a na konci slova v nasledujúcich prípadoch: bašä, komprínijä, rozrnarijä, la (hľa), VP., MP., tulä, VP., podlä MP., neďelä VP., vyólä VP., košelä He., studnä VP., prácä He., ulica VP., studnä Kob., VP., švégerinä VP., MP., svinä He., MP., kúpa (kúpa), vešerä VP., duša, djevšä He., Kob. (VP. a MP. majú ď je vš vedTa djevšä, podobne ako chlapš, chlapšä), rískašä He., kamžä, ružä, chižä, sadzä VP.

’ä je za ’a v koncovkových tvaroch ohnutých: sing. gen. akuz. mužských (yjo-kmeňov životných, napr.: orášä, farára, nuótárä, richtárä, kondása, kušnírä, pastírä, od Gregora. Tak je v osadách: Velká a Malá Poloma, Henekovce, Kobeliarovo; sing, gen. mužských o-kmeňov neživotných, napr.: o t krajä,

12 Smetánka 141.

13 Mienky sa rozchádzajú. Smetánka 143. Gebauer, 1. c.

419