Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)

Arany A. László művei

ARANY A. LÁSZLÓ systém tvrdých spoluhlások. Ale pred ia z pôvodného ç a pred {a, ktoré vzniklo prejotovaním analogicky podľa ia náležitého, ďalej pred pôvodným ie, pred je z pôvodného é, pred je, ktoré vzniklo diftongizáciou, pred skupinou je pôvodu novšieho, ko­nečne v slovách, kde pred sťahovaním bola po d, t, n samo­hláska palatálna, zachováva sa podľa jednotlivých osád dôsledne alebo menej dôsledne mäkké ď, ť, ň. Vo všetkých iných prípadoch je iba tvrdé d, t, n. Pr. : dit'a, jakňa-jahňata, kňaz, peňaze, zať ahne, veď a, ale vedey, pusť a kosťel, ale do kostela, ďouka, ť en, svaťe obrazi; taňer, sneh, kanoňeri, hňest, ňest-ňesou ale nesem, aňel; znameňa, piťa terna, braťa, pokoleňa, skrešeňe, kosťou, dlaňou, ale dlaň, deťi ap. Iba v R. sa zachovalo ň za pôvodné nj v prípadoch, ako: kuoň, g. koňa, d. koňovi, ale už nom. ak. pl. kone, ďalej ko­ňom, koňmi. Podobne je u substantiv pôvodne «.-kmeňových typu korién. Vedľa podôb na ň časté sú však i podoby tvrdé; na pr. g. pl. pramenou, jeleňou, popri remeňou, hrebeňou. To isté platí aj o substantívach typu vimia, bremia. Mäkké ď, ť majú v gen. pl. slová typu jadro, na pr. jiťer, šiďel. Podobné prípady vyskytujú sa aj vo V. S. a Br., ale celkom sporadicky. 12. V skupine n-sl. vyskytuje sa iba l stredné za pčsl. ľ i l. Goč., VI., skupina v-sl., m. majú vedľa toho v koncových po­lohách obalované u za pôvodné veláme l. Tak je vždy v part. 1-vom, na pr. : kcieu, kosiu, buu, ďalej v prípadoch ako poy, žoutí, žouš atď. Y skupine v-sl. a v H. vedľa l stredného a oba­­lovaného vyskytuje sa aj ľ mäkké, plne palatálne za pôvodnú skupinu Ij aj pred striednicami pôvodne palatálnych samo­hlások: e, é, ç; na pr. : vôľa, skaľ e, ľ at, mľeko, vľest, (= vliecť), teľa,; zľahne, maľe ženi, boľ a p. 13. Za prčsl. bilabiálne v je na tejto oblasti v, V i u. V sku­pine n-sl. v polohách koncových, vyjmúc pred m, n, l, r, je bilabiálne v’, klóré sa však zvýšenou funkciou rtov blíži svojím znením viac zneniu labiodentálneho v. Ináč je v skúp ine v-sl. a m., kde je vo všetkých koncových polohách, tedá i pred m, n, l, r, bilabiálne u; na pr.: ďouka, poľouka, slauní s pod. V tejto skupine vyskytuje sa bilab. u aj v polohách znelých, zvlášť pred samohláskou a a o; na pr.: 384

Next

/
Thumbnails
Contents