Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
Z P R Á V Y O DIALEKTOLOGICKÝCH ŠTÚDIÁCH... kauoua, šedi-ua, dua, uos, uo node a p. Niekedy splýva bilab. u s predcházajúcim u v jednú hlásku ; na pr. : bú vo VI., alebo bu vo V. S. Tento jav je len fakultatívny. Všeobecne mení sa na tejto oblasti v bilabiálne u aj w, ktoré vzniklo diftongizáciou pôvodného ó v prípade, ako: b^ón-kuon, do huóri-do huori a p. 14. V skúp. v-sl., ďalej v Kob., Goč., VI. a H. je /za/iv prípade lefkí. 15. Za pčsl. c je š v skupine n-sl. a m., ďalej v Goč. a VI. Výnimku tvorí N. S. Tak je na pr. $xó, šo šlovek, oši a p. Ale zachovalo sa č v skupine šč na celej vymedzenej oblasti, vyjmúc V. P., He. a M. V skúp. v-sl. sa č normálne zachováva vo V. S. a R., ale Br., H. má už len š. V. P. má palatálne hlásky s, c v slovách, ako: slevek, kosťiél, dose a p. 16. Pčsl. i na začiatku slova dáva j. V skupine n-sl. však často odpadá v slovách, ako : abúško, eden, ítro a p. V iných slovách sa zas prisúva j ; na pr. : järvú sä. 17. Skupina s f vo V. P. dáva vždy šť, ktoré sa ešte často mení v sc, pričom č je artikulačne i zvukove veľmi blízke hláske ť. Pr. kosťiél, poétáéi, šťiéranka, masť, či mase, sťe, kreŠťan, isc, dose, z okolnošci a p. Tento jav nemožno precizovať iba po riešení jazykových vzťahov tejto obce s oblasťou spišskou. V. P. leží pri komunikačnej čiare spišsko-gemerskej. 18. Skupina šť javí sa obecne ako šč, teda ščasni, ščäsliví, ščiasni, ščeboce, šcekat. Iba vo V. P. je ešťi, šťeslivi, Šťebocú, šťeká. V He. je zas ešte, štäsliví a spolu s M. má štebotať, štekať. M. má štesliví. Naproti tomu okrem B., kde je ščedrí, rozšírený je tvar štedrí vešiér, bez ohľadu na to, či dotyčná obec má ť či č v ostatných prípadoch. Rozšírenejšia je však podoba posní vešiér. V H. sa vyskytuje tvar ščiri miesto Štiri. Prízvuk a kvantita. Prízvuk je v celej jazykovej oblasti slanskej na slabike predposlednej. V skúp. v-sl. vyznačuje sa svojou intenzitou. Kým v skupine n-sl. a m. intenzita hlavného prízvuku je asi tak silná ako v normálnej výslovnosti slovenskej, zatiaľ v skúp. v-sl. je zosilnená asi o polovicu. Príčinou toho bude 385
