Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
ZPRÁVY O DIALEKTOLOGICKÝCH ŠTÚDIÁCH... a; na pr. zet, ziati (= vziať), čuša (= čušia). Tak je aj v Br. V R. je v krátkej polohe e, ia, po mäkkej spoluhláske a, v dlhej ia, a, na pr.: meso, piata, siadni (= sadni), prasia, ziat (= zať), teľa, triast, veďa (= vedia). V H. je v krátkej polohe e, po mäkkej spoluhláske o, v dlhej ä, ktoré vzniklo stratou kvantity z pôvodného á. Pr. meso, huse, hovedzi, semia, teľa, kupä (= kúpia), präst (= priasť). M. a SI. majú v krátkej polohe e, v dlhej ä. Na celej oblasti však je len svati. 4. Prčsl. o, 6 sa mení v y-o či y-ó, uo alebo zostáva nezmenené. Za dlhé ó je v skúp. n-sl. «ó, na pr. hujn, myój, styól, dat. pl. chlapuóm (tento dat. zachováva sa v Kob., Goč., aj VI.). V skúp. v-sL, m. a vo všetkých jazykové prechodných obciach je v niektorých prípadoch uo, teda kuon, stuol, v iných prípadoch diftongizácia nenastala, na pr. moj, vol, chlapom. Za prčsl. o je v skúp. n-sl., v Kob., Goč. a VI. yo, uó; tak byop, hryop, pyorot, tmon, šyó. Naproti tomu v skupine v-sl. vedľa buop je hrop, porot, on alebo von, čo alebo šo. V M. a SI. sa krátke o nediftongâzuje. V skúp. n-sl. i v Kob. diftongizuje sa aj epentické. o v part. Lovom ; na pr. : niesyól, viezyól, prädyól. Výnimku tvorí B., ktorý má viezol, kládol. Kvantita diftongu za krátke i dlhé o sa kolísa, ale badať tendenciu smerujúcu k vyrovnaniu v prospech dlhšej podoby. Výnimkou sú í dediny bez kvantity. 5. Prčsl. ’e dáva ä v niektorých prípadoch v celej skupine n-sl., na pr.: blädí (B., Goč.), jälién, žalúdok, dälälco (V. P.), jädla, läfkí (Kob.), polächko (Goč.), ponižä (VI.). Samotná N. S. nepozná iba dlhé ä, preto je tam podobná zmena iba v polohe dlhej, na pr. mät(d). Výslovnosť tejto hlásky blíži sa viac k výslovnosti hlásky e. Badať to najviac v prípadoch, ako žalúdok, ždluť ap. Krátke e dáva sporadicky ä v celej skupine n-sl., vyjmúc samotnú N. S. Tak je na pr. hat (het = preč) (B.), dreväní (V. P.) ap. V niektorých prípadoch vsuvné e sa mení v ä, na pr. särco (V. P.), bdrdo, štvdrt (He.). Zmena hlásky e, ’e v a je častejšia v obciach, ktoré sa vyznačujú bohatosťou hlásky ä-vej, nech už náležíte za prsl. § alebo za ’a. To sú : V. P., He., Kob., VI. a čiastočne Goč., Skupina m. túto zmenu nemá. / 381